Kostol r.k.sv.Juraja Kostol s areálom

Kostol svätého Juraja v Starej Haliči v Banskobystrickom kraji je románsko-gotická jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria, renesančnou drevenou zvonicou a murovaným opevnením. Pamiatka, zapsaná v Ústrednom zozname pamiatok pod číslom 481, reprezentuje prechodové obdobie medzi románskou a gotickou architektúrou.

Stavba pravdepodobne vznikla okolo roku 1300 na popud Dionýza Tomaja z rodu Lossonczyovcov. V roku 1350 jeho potomok Tomáš provedol gotickú úpravu, pri ktorej vzniklo polygonálne presbytérium s ranogotickými oknami a murovaná empora, ktorá dnes už neexistuje. O tejto prestavbe svedčí stavebná stéla s nápisom v severnej stene svätyne. Prvá písomná zmienka o obci sa datuje rovnako do roku 1350.

Architektúra lode nesie stopy neskoršej goticko-renesančnej prestavby z roku 1524. V tomto období bola románska loď zaklenutá sieťovou klenbou, ktorá sa neprispôsobila pôvodným románskym oknám – niektoré z nich zasahujú do klenieb alebo sa nachádzajú v podkrovnom priestore. Z rovnakého obdobia pochádza aj víťazný oblúk medzi loďou a presbytériom. Letopočet 1524 je vyrytý do svorníka klenby aj do kameňa víťazného oblúka, pričom v svorníku je číslica 2 zrkadlovo prevrátená.

Loď má valbovú strechu zo 17. storočia, ktorá spočíva na podstrešných konzolách. Múry podopierajú odstupňované piliery so strieškami. Vstupný portál je masívny, lomený s hruškovou profiláciou a zachoval si pôvodné železné kovanie dverí. Nad vstupom sa nachádzali kamenné konzoly, ktoré svedčia o bývalej drevenej orgánovej empori. Presbytérium je zaklenuté jedným poľom krížovej klenby a záver paprskovou klenbou. Rebrá klenieb spájajú svorníky zdobené Lučenským erbom. V interiéri sa nachádza gotické výklenkové pastofórium na severnej strane a široká sedília s hruškovitým ostením na južnej strane. Na stene je zachovaný nápis z roku 1350, ktorý zatiaľ nebol rozlúštený. Sakristia je prístupná lomeným gotickým portálom a zaklenutá krížovou rebrovou klenbou.

V 16. a 17. storočí bol kostol počas Uhorsko-tureckých vojen vypálený. V 70. rokoch 17. storočia bola vybudovaná nová strecha a v 18. storočí prebehli menšie úpravy presbytéria. V roku 1673 postavil mlynár Ján Polóni samostatne stojacu drevenú renesančnú zvonicu. Stavba má tvar zrezaného ihlana pokrytého šindľom, v vrchole arkádovú ochodzu a šindľový ihlan s malou cibuľou. Pri jej výstavbe nebol použitý ani jeden klinec. Zvonica slúžila na cirkevné účely aj na oznamovanie požiarov či vojnových nebezpečenstiev. Nachádza sa v nej gotický zvon z 15. storočia a zvony z roku 1924.

Interiér je vybavený mobiliárom z prvej polovice 18. storočia. Hlavný oltár z roku 1735 bol v roku 2009 nahradený neogotickým, v ktorom je umiestnený obraz sv. Juraja a barokové plastiky sv. Šebastiána, Petra, Pavla a evanjelistu sv. Jána. Barokový bočný oltár Panny Márie Pasovskej pochádza z roku 1718, zatiaľ čo oltár Piety je pseudobarokový z 19. storočia. Kazateľnica je pseudobaroková zo začiatku 20. storočia. V kostole sa nachádza kamenná krstiteľnica zo 17. storočia, neskoro-baroková svätenica z roku 1793, baroková monštrancia z roku 1712 a ľudová polychrómová drevená socha Panny Márie s Ježiškom z konca 18. storočia.

Zaujímavé sú tiež nástenné maľby z 14. a 15. storočia, ktoré boli odkryté v 20. storočí. Medzi nimi sú konsekračné kríže a scéna ukrižovania na severnej stene.

V 50. rokoch 20. storočia prešiel kostol opravou, pri ktorej dostal okrovú fasádu a červenú strechu. V 60. rokoch bola fasáda opravená na bielu a strecha na šindľ. V roku 2001 boli pri výskume podlahy lode odkryté dve hrobky. V rokoch 2009 až 2013 prebehla renovácia, ktorá zahŕňala výmenu šindľu, inštaláciu podlahového kúrenia a úpravu úrovne podlahy v presbytériu. Celý areál je obklopený murovaným obranným múrom z 16. storočia s výškou približne 1,7 metra.

Kombinácia románskych, gotických a renesančných prvkov v jednom areáli umožňuje sledovať vývoj sakrálneho staviteľstva a tesárstva na strednom Slovensku.