farský kostol sv.Jakuba st. Kostol

Farský kostol svätého Jakuba v Kysuckom Novom Meste

Farský kostol svätého Jakuba staršieho je významnou sakrálnou pamiatkou Kysuckého Nového Mesta v okrese Čadca. Stavba sa vyvíjala od gotického pôvodu v 13. storočí cez barokové úpravy až po neorománsku prestavanú podobu z počiatku 20. storočia. Kostol bol viackrát poškodený požiarmi, čo ovplyvnilo jeho architektúru a interiér. Je zoznamovaný v Ústrednom zozname pamiatok pod číslom ÚZPF 10721.

Prvé písomné zmienky o kostole pochádzajú z roku 1284, keď pravdepodobne bol drevený. Z tohto obdobia sa však nič nezachovalo, pretože v roku 1591 kostol vyhorel spolu s okolitými stavbami. Nová kamenná stavba s klenbami a kamennou vežou so štyrmi zvonmi vznikla po požiare. V roku 1643 sa v kostole spomínajú už vežové hodiny, ktoré sa stali symbolom mesta. Interiér bol vybavený dvoma oltármi a kryptou rozdelenou na tri časti, v ktorej boli pochovaní kňazi a rodina Suňogovcov. V mestskej časti krypty boli pochovaní majetnejší občania, zatiaľ čo pod lavicami sa nachádzajú hroby rodiny Hrabovských. Od roku 1665 do 1673 bol kostol v rukách luteránov.

V roku 1710 bol postavený bočný oltár svätého Jána Krstiteľa. O rok neskôr dostal kostol nový bohato zdobený hlavný oltár s obrazom svätého Jakuba, ktorý sa dal vymieňať podľa cirkevného kalendára. Veža bola nadmurovaná, a zo starých zvonov sa vyrobil nový o hmotnosti 172 kg s obrazom svätého Jakuba a Panny Márie, na ktorom bol aj erb rodiny Suňogovcov. V roku 1748 kostol znova vyhorel, pričom drevená vstupná časť bola nahradená štvorhrannými kameňmi. Kostol získal podobu jednoloďovej stavby s polkruhovým uzáverom, zaklenutej pruskými klenbami s medziklenbovými pásmi. Fasáda bola členená pilastrami, okná zväčšené, a prístup na chór bol zabezpečený len pre mužov, učňov a tovarišov. V roku 1750 dostala veža dvojitú baňatú strechu a pozlátený kríž s podobou svätého Jakuba.

V roku 1904 kostol opäť zachvátil požiar, ktorý poškodil trámy, zvony sa zrútili a roztavili, zhoreli vežové hodiny a vzácne predmety. Po rozsiahlych škodách bol kostol v roku 1906 rekonštruovaný v neorománskom slohu podľa projektu architekta Juraja Ciglera a staviteľa Jána Fuldu. Od tejto doby sa do fasády už nijak vážnejšie nezasahovalo, a tak si kostol zachoval neorománsky vzhľad.

Exteriér kostola je charakteristický mohutnými dubovými dverami s okrasným kovaním, opornými piliermi na zadnej strane fasády a vežou s trojicou združených okien s mohutnými žalúziami. Veža je ukončená ťažkým betónovým krížom. Pred kostolom stojí barokový pieskovcový kríž z roku 1796, ktorý prečkal všetky požiare. Okolo kostola je postavené hradenie s betónovými stĺpmi a kovanými ozdobnými rámami.

Interiér kostola je trojloďový s polygonálnym uzáverom presbytéria. Lavice v bočných lodiach sú drevené a ručne vyrezávané, oltáre sú postavené z keramických dielcov. Nad hlavným oltárom sa nachádza svätostánok s vysokou sochou svätého Jakuba, ktorý je kostolu zasvätený. Oltár a časť za ním nesie prvky gotického štýlu, zatiaľ čo steny dosahujú výšku až dvoch metrov. Stropy sú zdobené maľbami s náboženskými motívmi. V bočnej kaplnke sa nachádza súsošie Kalvárie od neznámeho barokového umelca. Veža kostola má 92 schodov a v nej sa nachádza päť zvonov.

Kaplnka svätého Kríža, postavená v roku 1740 Mikulášom Kubicom, je barokovou pamiatkou na Kysuciach. Jej oltár bol viackrát premalovaný, čo dokazuje jeho bohatú výtvarnú históriu.

Kostol svätého Jakuba v Kysuckom Novom Meste je funkčnou farskou budovou a je prístupný verejnosti. Jeho architektúra a interiér odrážajú históriu mesta a jeho kultúrny vývoj. Pre návštevníkov, ktorí sa zaujímajú o dejiny a architektúru, je zaujímavou pamiatkou.