kostol sv.Kríža s areálom Kostol s areálom

Kostol svätého Kríža v Kežmarku je pamiatkový objekt nachádzajúci sa v obci Kežmarok, Prešovský kraj. Tento neskorogotický rímskokatolícky farský kostol bol postavený medzi rokmi 1444 a 1498 na mieste staršieho farského kostola, ktorý v roku 1443 vyhorel. V roku 1998 bol kostol povýšený na basilicu minor.

Kostol stojí na mieste pôvodnej pravdepodobne románskej kaplnky. Jeho stavba začala niekedy v prvom desaťročí 14. storočia (cca 1320). Veža a ukončenie sakristie sú dnes najlepším spôsobom, ako sa predstaviť veľkosť chrámu po jeho prestavbe (šírka 19 m a dĺžka cca 41 m resp. 49 m ak rátame aj vežu).

Prestavba nového neskorogotického halového kostola začala v roku 1444. Výstavbu financovala Kežmarská rodina Zápoľských. Pri prestavbe sa zachovali niektoré časti obvodového muriva z pôvodného kostola. Prestavba zväčšila baziliku južným a východným smerom. Presbytérium sa podarilo dokončiť hlavne vďaka príspevkom rodiny Zápoľských, čo nasvedčujú aj vytesané erby nad portálom. V roku 1486 sa do svätyne osadil vstupný portál a v roku 1498 hlavný – južný portál chrámu.

Počas obdobia reformácie chrám obohatili o baldachýn nad kazateľnicou, organy, epitafy, mortuáriá a bočné drevené chóry. Po prevzatí kostola katolíci odstránili tieto prvky približne okolo roku 1670.

V 18. a 19. storočí sa v kostole objavovali rôznorodé architektonické zmeny. Podľa evanjelickej vizitácie z roku 1709 bolo v kostole 14 oltárov, ktorých počet sa postupne znížil na päť do roku 1803. Nástropné maľby s obrazmi apoštolov a cirkevných otcov boli opísané historikom Juraj Bohušom okolo roku 1720. V roku 1731 nastala obnova exteriéru kostola, neskôr v roku 1804 hovoril kežmarský historik Christian Genersich o kamenných článkoch klenby s maľbami na smaragdovozeleno. Barokové nápisy boli odstránené spoločne s maľbami v rokoch 1868 – 1870, keď objekt reštaurovali.

Od druhej polovice 19. storočia sa zvýšil záujem o pamiatkovú starostlivosť a začali odstraňovať renesančné a barokové zariadenie, čím objekt prechádzal neogotickou úpravou. V roku 1868 došlo k regotizácii interiéru a namiesto zbarokizovaných oltárov postavili nové – neogotické. Obnovil sa aj Hlavný oltár sv. Kríža s plastikou ukrižovaného Ježiša od Majstra Pavla z Levoče.

V roku 1978 sa začalo ďalšie reštaurovanie kostola, ktoré zahŕňalo opravu veže a obnovu jej výzdoby. Múry kostola boli izolované proti vlhkosti a došlo k úprave okolia kostola. V roku 1993 – 1994 sa nainštalovala nová dlažba spolu s podlahovým kúrením a kostol sa vymaľoval.

Architektonicky predstavuje typ spišských halových kostolov. Presbytérium má neskorogotickú sieťovú klenbu s paralelnými diagonálnymi rebrami a masívnych poygonálnych pilistroch. Sakristia pochádza z prestavby okolo roku 1320 a je zaklenutá troma poľami krížovej klenby. Pseudobazilikálny halový priestor sa skladá z troch lodí, delí vysoká medziloďová arkáda s lomeným oblúkom.

Areál eviduje Pamiatkový úrad SR pod číslom ÚZPF 2606 a tvorí ho 7 objektov: stavba hospodárska, fara, kostol, zvonica, školy a múr hradbový s bránou.

Dnes je kostol svätého Kríža v Kežmarku aktívne používaným náboženským miestom. Jeho prestavba a úpravy od 15. storočia do dnešného dňa svedčia o bohatom histórii tohto miesta. Návštevníci môžu oceniť architektonické detaily a kultúrne dedičstvo, ktoré sa zachovalo v tejto oblasti po storočia.

Kostol svätého Kríža v Kežmarku je príkladom historického a architektonického bohatstva Slovenska. Jeho návšteva ponúka pohľad na minulosť, ktorý sa prelínava s modernou dobovou údržbou a starostlivosťou o pamiatky. Tento kostol je neoddeliteľnou súčasťou kulturného dedičstva Kežmarku.