Kaštieľ Bytča s areálom Kaštieľ s areálom

Kaštieľ Bytča s areálom je renesančná stavba v centre okresného mesta Bytča v Žilinskom kraji. Areál kaštieľa, pozostávajúci z vlastného renesančného paláca a tzv. Sobášneho paláca, ako aj z hospodárskych a obytných budov, patrí k najvýznamnejším a architektonicky najpôsobivejším feudálnym sídlam na Slovensku. Od roku 1970 je zapísaný v zozname národných kultúrnych pamiatok.

Pôvodne tu bol menší hrad postavený v 13. storočí, patriaci nitrianskemu biskupstvu. Počas ďalších storočí sa vo vlastníctve hradu vystriedali viacerí majitelia. V roku 1563 získal kúpou Bytčianske panstvo spolu s hradom František I. Turzo, člen významnej podnikateľskej rodiny, ktorý v rokoch 1571 – 1574 dal na mieste starého gotického hradu postaviť nový objekt – opevnený kaštieľny areál s viacerými funkčnými stavbami.

Stavbou renesančného kaštieľa poveril František Turzo talianskeho majstra Giovanniho Kiliána z Milána. V otcovej činnosti pokračoval starší syn Juraj, ktorý za aktívnu účasť v boji proti Turkom získal popredné miesto na cisárskom dvore. Pretože v čase otcovej smrti (v roku 1574) bol ešte neplnoletý, správy rodových majetkov sa ujal až v roku 1585 po smrti svojej matky Kataríny Zrínskej. Od toho času sa kaštieľ stal jeho rodovou rezidenciou. Kaštieľ sa súčasne stal centrom nielen bytčianskeho panstva, ale odtiaľ boli spravované aj ostatné turzovské majetky, najmä lietavské a oravské panstvo.

Do dejín kaštieľa sa v období renesancie zapísal aj ďalší taliansky majster, A. Pocabello, ktorý opravil kaštieľ a Sobášny palác po ničivom vpáde hajdúskych vojsk v r. 1605 – 1612. Pri týchto úpravách postavili aj arkádu v nádvorí ústrednej budovy, ktorou prekryli staré fresky z obdobia vzniku kaštieľa.

Po vymretí Turzovcov, ktorí zriadili v Bytči knižnicu a mali tu aj klenotnicu so zbierkou vzácnych gobelínov, zmenili sa osudy Bytčianskeho kaštieľa. V roku 1624 sa kaštieľ prostredníctvom sobáša Kristíny Ňáriovej (Nyáry), vdovy po Imrichovi Turzovi, poslednom mužskom príslušníkovi rodu Turzovcov, a Mikuláša Esterháziho, dostal do vlastníctva rodu Esterháziovcov, ktorým patril až do polovice 19. storočia.

V roku 1862 panstvo s majetkom odkúpila obchodnícka rodina Popperovcov, ktorá v jeho držbe videla najmä ekonomické výhody. Tomu podriadila aj stavebné úpravy, ktoré odporovali historickej a architektonickej hodnote objektu: vlastný kaštieľ prebudovala na byty, Sobášny palác na okresný súd. Tzv. klasicistickú budovu, ktorá vznikla okolo r. 1830 prestavbou renesančnej budovy, funkčne pričlenili k okresnému súdu a slúžila aj účelom mesta.

V čase vlastníctva posledných majiteľov bol kaštieľ značne zadlžený. V roku 1935 bola naň uvalená najprv nútená a od roku 1945 národná správa. Napokon 3. apríla 1950 štát prevzal do svojho vlastníctva Bytčiansky kaštieľ spolu s ostatnými objektami k nemu patriacimi.

Centrum areálu tvorí štvorkrídlový objekt paláca s arkádovým nádvorím, ústrednou vstupnou šesťposchodovou vežou v severnom krídle a s mohutnými kruhovými baštami na nárožiach. Sobášny palác pri kaštieli je jednoposchodová budova s obdĺžnikovým pôdorysom. Fasáda sa vyznačuje sa bohatou sgrafitovou ornamentikou s figurálnymi a rastlinnými motívmi okolo kamenných okien a portálu. Najzaujímavejším priestorom paláca je bezpochyby veľká sála na poschodí, ktorá s rozmermi 34,5 × 12,5 metra patrí k najväčším priestorom profánnej architektúry na Slovensku.

V hlavnom objekte kaštieľa je umiestnený Štátny oblastný archív, v Sobášnom paláci sú výstavné priestory Považského múzea. Po dokončení úprav budú budovy areálu slúžiť kultúrno-spoločenským účelom a cestovnému ruchu. S realizáciou pamiatkovej obnovy sa začalo po roku 1960. Dlhodobá úprava, ktorej výsledkom bude prinavrátenie vzhľadu areálu do turzovského obdobia, sa postupne realizuje. Sobášny palác je už v pôvodnej podobe zo začiatku 17. storočia.

Bytčiansky kaštieľ sa stal základným architektonickým typom na území Slovenska, nadväzujúc na typ talianskych mestských palácov. Architektonické riešenie budovy, vychádzajúc z historických daností, skĺbilo v sebe dva dôležité komponenty – fortifikačný účel a pohodlné a reprezentatívne bývanie.

V kaštieľnom komplexe je vyobrazených niekoľko reliéfnych dvojíc erbov.