paulínsky kláštor Kláštor paulínov

Marianka je jedinečná náboženská pamiatka v Bratislavskom kraji, ktorá sa skladá z gotického kostola Narodenia Panny Márie, kláštora paulínov, barokových kaplniek a soch. Nachádza sa v obci Marianka, kde sa už v 11. storočí objavila soška Panny Márie vyrezaná z hruškového dreva, ktorá sa stala predmetom uctievania. Oficiálne bolo miesto založené kráľom Ľudovítom I. Veľkým v roku 1377, keď potvrdil jeho kultovú významnosť a položil základ k výstavbe kostola a kláštora. Od konca 14. storočia tu stojí gotický kostol, ktorý prešiel barokovou prestavbou v 17. storočí a rekonštrukciou v 19. storočí. Dnes je kostol bazilikou minor a spravuje ho Kongregácia bratov Tešiteľov z Gethseman.

Vznik miesta Marianka je spojený s legendou o soške Panny Márie vyrezanej z hruškového dreva, ktorá sa objavila v okolitých lesoch v 11. storočí. Miesto získalo oficiálny status v roku 1377, keď kráľ Ľudovít I. Veľký vydal donáciu, ktorou potvrdil jeho starobylosť a položil základy kostola a kláštora. Od konca 14. storočia sa tu nachádza gotický kostol, ktorý bol postavený v roku 1380. V 16. storočí sa stal významným pútnickým miestom a sídlom generálneho predstaveného Rádu sv. Pavla Prvého Pustovníka. Rád tu pôsobil až do zrušenia Jozefom II. v roku 1786.

Architektúra kostola Narodenia Panny Márie je výsledkom viacerých stavebných fáz. Pôvodný gotický kostol z 14. storočia sa nezachoval v pôvodnej podobe, pretože prešiel barokovou prestavbou v rokoch 1717 až 1735. V tejto dobe boli zamurované niektoré gotické okná, na severnej a južnej strane kostola boli postavené barokové kaplnky sv. Michala archanjela, sv. Joachima, sv. Pavla pustovníka a sv. Terézie z Ávily. Hlavný oltár bol nahradený monumentálnym barokovým oltárom z tmavého moreného dreva, ktorý bol konsekrovaný v roku 1694. V súčasnosti je kostol znova zrekonštruovaný a jeho interiér obsahuje štukové výzdoby, maľby a vitráže z obdobia 17. a 19. storočia.

Kostol a kláštor v Marianke boli v minulosti spravovaní rôznymi náboženskými rádmi. Od 14. storočia tu pôsobili pustovníci z Rádu sv. Pavla Prvého Pustovníka, ktorí sa starali o pútnikov a spravovali kláštor. V 17. storočí sa Marianka stala sídlom generálneho predstaveného rádu, čo posilnilo jej význam. V roku 1786 rád zanikol dekrétom Jozefa II., ktorý zrušil všetky kontemplatívne rehole. Od roku 2011 je kostol bazilikou minor a spravuje ho Kongregácia bratov Tešiteľov z Gethseman.

V kostole sa nachádzajú niektoré zaujímavé historické predmety. Napríklad epitaf Andreja Báthoryho, pána Devínskeho hradu, ktorý zomrel v roku 1566 a bol pochovaný v krypte kostola. Jeho epitaf bol v roku 1567 zamurovaný do steny pri zadnom vchode. Pod chórom sú zamurované dve gotické náhrobné dosky: jedna pani Kunigunde Tovačovskej z Cimburku a druhá Jánovi zo Scharfenecku. Kostol prešiel aj dvoma požiarmi v 19. storočí (1817 a 1820), čo vyžadovalo rozsiahle rekonštrukčné práce.

Dnes je areál v Marianke spravovaný Kongregáciou bratov Tešiteľov z Gethseman a je otvorený pre návštevníkov. Kostol je známy svojou bohatou históriou, architektúrou a umeleckými dielami. Areál pozostáva z päť objektov: kostola Narodenia Panny Márie, kláštora paulínov, barokovej kaplnky sv. Anny, sochy sv. Pavla Pustovníka a sochy sv. Jána Nepomuckého. Návšteva miesta Marianka ponúka možnosť poznania bohatých dejín slovenskej náboženskej kultúry a umeleckých diel z rôznych epoch.

Marianka je významným pútnickým miestom, ktoré sa skladá z kostola, kláštora a barokových kaplniek. Jeho história sa táhne od 11. storočia, keď sa tu objavila soška Panny Márie, až po súčasnosť, keď je kostol bazilikou minor. Návšteva miesta ponúka možnosť poznania bohatých dejín, architektúry a umeleckých diel, ktoré sa tu zachovali. Pre svoj historický význam a kultúrnu hodnotu stojí za návštevu každého, kto sa zaujíma o slovenskú kultúru a náboženskú históriu.