Abaffyovský kaštieľ-druhý Kaštieľ

Vítejte v obci Horná Lehota. Stojíte pred budovou, ktorá v sebe tajomne spája niekoľko storočí miestnych dejín a architektúry. Pred vami sa rozprestiera Abaffyovský kaštieľ, stavba, ktorá svedčí o spoločenskom postavení rodín, ktoré tu v minulosti pôsobili, a zároveň o tom, ako sa funkcia jedného domu môže v priebehu času zásadným spôsobom zmeniť. Keď sa na budovu pozrete, možno v nej uvidíte len obyčajný dom, no ak sa zastavíte a zapnúte svoju predstavivosť, začne sa pred vami odhaľovať príbeh, ktorý začal ešte v neskôrom šestnástom storočí.

Poďme sa teraz vrútiť v čase späť, presne do roku tisíc päťsto osemdesiat sedem. Práve v tomto období sa začala písať história tohto miesta, keď Ján Abaffy získal dedinu Horná Lehota. Aby si u asserted svojho postavenia a zabezpečil si vhodné býdlisko, postavil tu renesančnú kúriu. V tej dobe išlo o typický sídlo nižšieho šľachtického rodu, ktoré slúžilo nielen ako domov, ale aj ako centrum správy majetku. Predstavte si si túto prvotnú stavbu v kontexte dobovej krajiny, kde bola kúria dominantou okolia a symbolom moci rodiny Abaffy.

Čas však plynie a potreby majiteľov sa menia. Ak by sme sa presunuli o viac ako sto rokov dopredu, do roku tisíc sedemsto sedem, v dobových záznamoch nájdeme zaujímavý popis. Vtedy bola kúria charakterizovaná ako kombinácia murovaných a drevených konštrukcií. To nám hovorí o tom, že budova prešla postupnými prístavbami a úpravami, ktoré boli typické pre obdobie, kedy sa hľadala rovnováha medzi dostupnosťou materiálu a potrebou reprezentatívnosti.

Nyní venujte pozornosť samotnej architektúre a tomu, čo vidíte priamo pred sebou. Hoci budova prešla mnohými zmenami, stále v nej môžete nájsť stopy rôznych epoch. Najstaršou zachovanou časťou, ktorá prežila všetky prestavby, je východné krídlo. Práve v ňom sa skrýva esencia pôvodnej renesančnej kúrie z konca šestnásteho storočia. Je to fascinujúci fakt, že časť steny, ktorú možno práve teraz vidíte, stála tu už v čase, keď Európu ovládali úplne iné prúdy v umení a politike.

Keď sa však pozrete na celkovú dispozíciu kaštieľa, všimnite si jeho neobvyklý tvar. Obzvlášť zaujímavé sú diagonálne krídla budovy. Tieto prvky nie sú náhodné ani pôvodné, ale sú výsledkom klasicistickej úpravy z prvej polovy devätnástego storočia. Klasicizmus priniesol do architektúry túžbu po symetrii, čistote línií a racionálnosti. Práve v tomto období, konkrétne v roku tisíc osemsto dvadsať dva, pravdepodobne Vendelín Abaffy, ktorý zastával významnú funkciu podžupana Oravskej stolice, nechal barokový kaštieľ upraviť do tohto elegantnejšieho, klasicistického slohu.

Vendelín Abaffy bol mužom s vplyvom a mocou, a práve preto bolo dôležité, aby jeho sídlo odzrkadľovalo jeho spoločenský status. Baroková stavba z osemnástego storočia bola v jeho čase už pravdepodobne považovaná za zastaranú, preto ju nechal preobliecť do šiat klasicizmu, ktorý vtedy predstavoval vrchol moderného vkusu. Je zaujímavé uvažovať o tom, aké konverzácie a politické diskusie sa v týchto miestnostiach vedli, keď tu podžupan Oravskej stolice prijímal svojich hostí.

Pojďme sa teraz zastaviť pri jednej zaujímavosti, ktorá vám pomôže lepšie pochopiť súčasný stav budovy. Ak si všimnete, že kaštieľ dnes nepôsobí ako typický aristokratický domov, máte pravdu. Po druhej svetovej vojne, konkrétne v roku tisíc deväťsto štyridsiatom päť, prišla zásadná zmena. Kaštieľ bol prestavaný na byty. Tento krok bol vtedy bežný v mnohých častiach krajiny, kedy sa bývalé šľachtické sídla transformovali namultifamilné domovy pre obyvateľstvo. Týmto krokom sa zmenila nielen vnútorná dispozícia priestorov, ale aj celková atmosféra miesta. Z reprezentatívneho sídla sa stal domov pre obyčajných ľudí.

Je to paradoxné, že budova, ktorá začala ako symbol exkluzivity a moci rodiny Abaffy, sa nakoniec stala miestom pre široké vrstvy obyvateľov. Práve v tomto kontraste tkvie fascinácia tohto objektu. Stojíte pred stavbou, ktorá je ako vrstvený koláč histórie. Spodná vrstva je renesančná, nasledovuje barok, potom klasicizmus a nakoniec funkčnosť poloviny dvadsiateho storočia.

Keď si teraz budovu v detailoch obzeráte, skúste si predstaviť, ako sa zmenil život v tejto dedine. Od doby, keď Ján Abaffy prvýkrát položil základne svojej kúrie, cez obdobie, keď tu Vendelín Abaffy riadil svoje záležitosti, až po moment, keď sa v budove začali usadzovať rodiny v novovytvorených bytoch. Každá z týchto ér zanechala v budove svoju stopu, aj keď niekedy len v podobe neviditeľného pocitu alebo v tvare diagonálneho krídla, ktoré dnes vidíte.

Všimnite si, ako organicky budova zapadá do prostredia Horné Lehote. Hoci už dávno nestojí v centre aristokratického majetku, stále v nej cítite určitú dôstojnosť. Je to svedok času, ktorý prežil storočia zmien, politických prevratov a spoločenských transformácií.

Predtým, než sa od vás rozlúčim, povzývam vás, aby ste si ešte chvíľu vychutnali pohľad na tento architektonický súbor. Pozrite sa na východné krídlo a pomýšľajte na to, že je to jediný fragment, ktorý nás priamo spája s koncom šestnásteho storočia. Potom sa zamerajte na klasicistické prvky a predstavte si elegance devätnástego storočia.

Dúfam, že vám tento krátky výlet do minulosti pomohol lepšie vnímať hodnotu Abaffyovského kaštieľa. Nie je to len budova z tehál a dreva, ale žmeny pamätník rodiny Abaffy a celého regiónu. Teraz už môžete pokračovať vo svojom objavovaní Horné Lehote a jej okolia. Ďakujem vám za pozornosť a prajem vám príjemný deň plný nových zaujímavostí.