Ľubovniansky hrad Hrad

Ľubovniansky hrad je čiastočne zachovaný a zrekonštruovaný hrad z prvej polovice 14. storočia, nachádzajúci sa v obci Stará Ľubovňa v Prešovskom kraji. Stojí na vápencovom kopci vo výške 548 m n. m. nad ľavým brehom rieky Poprad.

Vznik hradu sa datuje do druhej polovice 13. storočia alebo na začiatok 14. storočia. Vybudovali ho ako hraničný strážny hrad s cieľom chrániť obchodné cesty do Poľska. Historické pramene uvádzajú rôzne verzie o jeho zakladateľovi. Niektoré naznačujú, že ho okolo roku 1280 vybudoval poľský knieža Boleslav, manžel Kunigundy, dcéry uhorského kráľa Belu IV. Iné zdroje pripisujú iniciatívu kráľovi Karolu Róbertovi, pričom prvá písomná zmienka pod názvom Liblou pochádza z roku 1311. Existuje aj legenda o šľachticovi Ľubovenskom. Prvými správcami boli Omodejovci, ktorí hrad vlastnili v rokoch 1308 až 1312, a následne Drugethovci od roku 1315.

Najstaršou časťou komplexu je kruhová veža s mohutnými opornými piliermi a priľahlý gotický palác. Tieto stavby tvoria horný hrad s nádvorím a boli pôvodne obohradené obvodovým múrom s bránou. Východne od nich sa nachádza o niečo mladší palác. Na gotickom paláci sú dodnes viditeľné zvyšky renesančnej atiky, rímsy a ostení okien. Ďalšie dve nádvoria sú riešené terasovito. Na druhom nádvorí sa nachádza budova s podbráním, veľká delová bašta na východe a ušnicový delový bastión na západe. V neskoršom období k východnému opevneniu pristavili ďalší palác a na západnej strane vznikol barokový palác z roku 1642 spolu s kaplnkou na terase. Tretie nádvorie, smerované na juhovýchod, chráni vstup do areálu bránou z roku 1664, ktorá disponovala padacím mostom. V interiéri sú zachované valené a pruské klenby, hradná kaplnka a v podzemí mučiareň.

V rokoch 1412 až 1772 bol hrad spolu s panstvom a mestom Stará Ľubovňa v poľskom zálohu, kde sídlili starostovia zálohovaných miest. V rokoch 1591 až 1745 mala starostovstvo v dedičnej držbe poľská kniežacia rodina Lubomirski. Po vrátení spišských miest Uhorsku v roku 1772 hrad stratil svoj význam a slúžil ako kasárne a skladisko. V roku 1819 ho štát predal J. F. Raiszovi, ktorého rodina ho po 55 rokoch kvôli nákladom na údržbu prepustila mestu. V roku 1883 hrad kúpil poľský gróf Zamoyski, ktorý v roku 1930 opravil kaplnku a obytný trakt. Po roku 1945 slúžil objekt krátko ako škola.

Počas husitských vojen v rokoch 1432 a 1451 bol hrad poškodený a v roku 1553 ho takmer zničil veľký požiar. Obnovu začal v roku 1555 starosta Ján Boner, ktorý do roku 1557 pridal renesančné prvky a protiturecké pevnostné zariadenie. V roku 1647 vznikla kaplnka a tretie nádvorie. V období rokov 1655 až 1661 boli v hrade uschované poľské korunovačné klenoty pred Švédmi. Objekt navštívil poľský kráľ Ján II. Kazimír Vasa v roku 1656 a Ján III. Sobieski v decembri 1683. V rokoch 1746 až 1760 prebehla rekonštrukcia pod vedením Francesca Placidiho. V roku 1768 bol v hrade väznený Móric Beňovský.

V súčasnosti sa v zachovanej časti hradu nachádza múzeum spravované Ľubovnianskym múzeom v Starej Ľubovni. Expozície zahŕňajú historické predmety, dobový nábytok, chladné zbrane a informácie o rode Zamoyských. V areáli rastie mohutná lipa malolistá. Hrad prechádza postupnými opravami, z ktorých najnovšou je zastrešenie hlavnej veže. Otváracie hodiny sú od mája do septembra denne od 9.00 do 18.00, v októbri denne od 10.00 do 15.00 a od novembra do apríla od utorka do nedele v čase od 10.00 do 15.00.

Ľubovniansky hrad je svedkom hraničnej histórie a politických zmien v regióne.