Slov.národné múzeum Múzeum

Hlavná budova Slovenského národného múzea je administratívna budova v štýle historizmu na Dunajskom nábreží v Bratislave. Stavba z rokov 1925 až 1927 dnes umiestňuje Generálne riaditeľstvo SNM a Prírodovedné múzeum.

Budova vznikla pre pobočku Československého poľnohospodárskeho múzea z Prahy, ktorú v Bratislave zriadili v roku 1924. Realizáciu projektu zabezpečil architekt Michal Milan Harminc. Hoci súťažná porota za najlepší považovala návrh Pavla Janáka, Harminc získal zakázku vďaka klasicistickej forme projektu, ktorá zodpovedala regulatívom, a osobným kontaktom s politikmi Milanom Hodžom a Vavrom Šrobárom. Architekt sám vybral parcelu a v roku 1924 vypracoval prvý návrh, ktorý neskôr upravil podľa súťažných podkladov. Expozície otvorili 4. mája 1930.

Stavba je trojpodlažná s masívnou podnožou, ktorej pôdorys kopíruje nepravidelný lichobežníkový tvar pozemku. Prízemie obsahuje veľkú centrálnu sálu, okolo ktorej obieha konštrukčný dvojtrakt. Hlavné čelo budovy je symetrické. Nad vstupným portikom s predsadeným schodiskom siahnu dva kanelované novodórske polostĺpy, ktoré podopierajú tympanón. V tympanóne bol pôvodne reliéf oráča s koňom. Podobné výjavy spojené s roľníckou prácou sa nachádzajú aj na reliéfoch medzi oknami prvého a druhého podlažia; ich tvorcom bol František Úprka. Bočné fasády sú členené polostĺpmi s mohutnou rímsou, zatiaľ čo bosážový sokel po celom obvode zakončuje kordónová rímsa. Stredný rizalit nábrežnej fasády harmonizuje s Vládnou budovou.

Hlavný vstup s granitovým portálom má dverí s bronzovými výplňami od Stina Paukerta. Vedie do štvorcovej haly s rožnými pseudodórskymi stĺpmi v ornamente perlovky a vajcovky. V zadnom krídle bola pôvodne kaviareň Múzeumka, ktorá po období využívania ako výstavná sieň a depozitár opäť slúži svojmu pôvodnému účelu. Prízemie tvoria výstavné priestory a prednášková sála, zatiaľ čo druhé a tretie podlažie poskytujú 26 sál pre stále expozície. Na treťom poschodí je knižnica a v priestoroch pod sedlovou strechou so železobetónovou konštrukciou sú depozitáre. Interiérová výzdoba využíva antické prvky ako stĺpy, polostĺpy a trojuholníkové štíty, ktoré architekt aplikoval aj pri návrhu mobiliáru.

V medzivojnovom období budovu využívali tri bratislavské múzeá: zemedelské, lesnícke a lovecké a slovenské vlastivedné múzeum. V roku 1940 sa zlúčili do Slovenského múzea v Bratislave. V roku 1961 došlo k spojeniu so Slovenským národným múzeom v Martine pod spoločným názvom Slovenské národné múzeum so sídlom v Bratislave. V roku 1938 Michal M. Harminc vypracoval projekt adaptácie budovy na Slovenský parlament a v rokoch 1947 a 1948 viedol rekonštrukciu po poškodení pri bombardovaní Bratislavy počas druhej svetovej vojny.

V súčasnosti v budove sídli Generálne riaditeľstvo Slovenského národného múzea a Prírodovedné múzeum. Prírodovedné múzeum má zbierku 2,4 miliónov predmetov.

Budova je zachovaným prejavom oficiálnej architektúry dvadsiatych rokov na Slovensku. Je cieľom pre návštevnikov zaujatých o novoantický štýl a prírodovedné vedy.