Keglevichov palác Palác mestský

Keglevichov palác je barokový mestský palác v Bratislave na Panskej ulici č. 27. Stavba z prvej polovice 18. storočia sa nachádza v štátnej mestskej pamiatkovej rezervácii a je zapísaná v zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok.

Palác bol postavený na dvoch stredovekých parcelách. Pri jeho výstavbe sa využilo murivo z predchádzajúcich neskorogotických alebo ranorenesančných stavieb. V čase vzniku mal štvorkrídlovú dispozíciu, ktorá siahala až k hradbám stredovekého mestského opevnenia.

Dvojpodlažný palác má pôdorys v tvare písmena U, keďže v tretej tercii 19. storočia bola časť objektu zo strany Hviezdoslavovho námestia oddelená. Na prízemí zachovala pôvodnú neskorogotickú hrebienkovú hviezdicovú klenbu zo začiatku 16. storočia. Reprezentačné schodisko vedie na prvé poschodie a dvorové krídla sú spojené pavlačami. Priečelia budovy členia hermové pilastre so štylizovanými hlavicami. Východná strana obsahuje rizalit, ktorý pôvodne patril inej budove. Portál s pilastrami a segmentovou rímsou zdobia plastiky sediacich levov. Erb stavebníka, grófa Jozefa Kegleviča, zdobí portál; erb má na červenej päte štítu dva strieborné pruhy a v hornom modrom poli stoja dve zlaté levy držiace meč so zlatou rukoväťou a korunu s deviatimi perličkami. Deväťperličková hodnostná koruna sa opakuje nad štítom, ktorý dekorujú zelené ratolesti.

Pred výstavbou paláca na tomto mieste stál meštiansky dom. V rokoch 1601 až 1608 bol majiteľom S. Alter, v roku 1634 Tomáš Baranay a v rokoch 1646 až 1656 H. Ch. Pärtinger. Začiatkom 18. storočia dom vlastnili Ladislav Petray a Žofia Ilaasová, ktorí ho predali Gabrielovi Skariczovi a Anne Žofii za 50 zlatých. Roku 1730 predala vdova po Gabrielovi Skariczovi nehnuteľnosť Rozálii Amadé Simonitsovej za 400 zlatých, ktorá ju v roku 1743 predala radcovi Jozefovi Duchoňovi za 7 000 zlatých. Ten palác predal grófke Terézii Keglevičovej 15. februára 1745 za rovnakú sumu.

Od roku 1750 bol majiteľom jej syn, gróf Jozef I. Keglevich, ktorý v paláci ubytoval účastníkov snemu. Jozef I. Keglevich pôsobil ako miestodržiteľský radca, radca vnútornej tajnej rady, strážca kráľovskej koruny a nadžupan Turnianskej župy. Predpokladá sa, že palác vlastnil až do svojej smrti v roku 1813, kedy prešiel do rúk jeho dedičov, vdovy a Karola Kegleviča. Rodina Keglevič, pochádzajúca z Chorvátska, vlastnila palác až do roku 1850. Následne prešiel do rukou rodiny Pálfi. V roku 1850 patril Márii Pálfiovej a v rokoch 1880 až 1911 grófovi Štefanovi Pálfimu.

Na prelome 18. a 19. storočia v paláci žila Anna Lujza Barbora Keglevičová, známa ako Babetta, dcéra Karola Kegleviča a Kataríny Zičiovej. Bola súkromnou žiačkou Ludwiga van Beethovena. Komponista navštívil Bratislavu v období od 17. do 23. novembra 1796, kedy v Keglevichovom paláci koncertoval a venoval svojej hostiteľke niekoľko skladieb, konkrétne Sonátu pre klavír č. 4 v Es dur, opus 7 a Klavírny koncert č. 1 v C dur, opus 15.

V roku 1998 bola vykonaná rekonštrukcia paláca, pri ktorej boli vymenené stropy, krov, výplne otvorov, omietky a krytina. Prerazením budovy vznikla ulica Strakova, ktorá sa nachádza medzi Ventúrskou ulicou a Hviezdoslavovým námestím.

Keglevichov palác je svedkom mestskej architektúry a dejín bratislavských šľachtických rodín. Jeho histórie a spojenie s tvorbou Ludwiga van Beethovena z neho robia zaujímavým bod pri prehliadke historického centra.