Slovenské národné divadlo Divadlo

Vítame vás v srdci bratislavského Starého Mesta. Práve teraz stojíte pred jednou z najvýraznejších a najpýchejších budov našej hlavnej mesta – pred budovou Slovenského národného divadla. Keď sa na ňu pozrete, okamžite vás pohltí jej veľkoleposť a pocit kultúrnej hĺbky, ktorý z nej vyzaráva. Je to miesto, kde sa stretáva umenie, história a architektúra, a ktoré už viac ako storočie definuje duchovnú tvár tohto mesta. Vnímajte atmosféru tohto miesta, kde sa každého večera zapaľujú svetlá a otvárajú sa opony pred novými príbehmi. Poďme sa teraz pozrieť na to, ako k vzniku tohto monumentálneho diela došlo. Budova, ktorú vidíte pred sebou, pochádza z roku 1886. V tej dobovej kontextovej rovine bolo dôležité vytvoriť priestor, ktorý by zodpovedal statusu mesta a potrebám vtedajšej spoločnosti. Projektu sa chopili viedenscí architekty Ferdinand Fellner a Hermann Helmer. Ak vám tieto mená neznejú známe, možno vás prekvapí skutočnosť, že tento dvojica bola v svojej dobe absolútnymi majstrami divadelnej architektúry. V rámci celej Európy navrhli a postavili až štridesiatpäť divadiel, čo z nich robí priam commercialsých architektov svojej epochy. Ich cieľom bolo vytvoriť priestory, ktoré sú nielen funkčné z hľadiska akustiky a pohľadu na scénu, ale zároveň vizuálne ohromujúce. Nyní venujte pozornosť samotnej architektúre. Keď si prezriete priečelie a celkový ráz budovy, všimnite si jej charakteristický neobarokový štýl. Neobarok v tomto prípade znamená návrat k precíznosti, zdobnosti a dynamike, ktoré sme poznali z obdobia baroka, no s prísposobením sa vtedajším technickým možnostiam a estetickým trendom konca devätnástho storočia. Je to štýl, ktorý má vyvolávať pocit luxusu a vznezdosti, čo je pre divadelnú budovu ideálne, pretože návštevník už pred vstupom do sály má pocítiť, že vstupuje do sveta mimo každodennosti. Ak by ste mali možnosť vnímať interiér, existuje jeden detail, ktorý je absolútnym vrcholom geniálnosti viedenských architektov. Ide o monumentálne zdvojené schodiská, ktoré sa nachádzajú v jednom spoločnom priestore. To, čo z nich robí architektonický unikát, je fakt, že sú posunuté o pol podlažia. Tento detail nie je len estetickým hravým prvkom, ale vytvára v priestore dynamiku a pocit ľahkosti, hoci ide o masívnu konštrukciu. Je to miesto, kde sa v minulosti stretávali šľachtici, umelci a intelektuáli, pričom samotné schody slúžili takmer ako pred scénou, kde sa pred predstavením odohrával spoločenský rituál videnia a býtovania. Hoci sú konkrétne osobnosti, ktoré budovu pri jej vzniku sprevádzali, v našich podkladoch nešpecifikované, samotné divadlo je svedkom príbehov tisícov hercov, režisérů a hudobníkov. Každý z nich prínášal do týchto stien svoju vášeň a talent. Divadlo nie je len budovou z kameňa a dreva, je to živý organizmus, ktorý dýcha v rytme potieskov a tichých momentov pred zdvíhnutím opony. Na záver vám prezradím jednu zaujímavosť, ktorá vám pomôže lepšie pochopiť význam tohto miesta. Predstavte si ten moment, keď sa budova otvárala 22. septembra. Bolo to obdobie, kedy sa kultúra stala hlavným pilierom spoločenského života. To, že Bratislava získala budovu od tak uznávaných architektov ako Fellner a Helmer, ktoré v Európe postavili toľko divadiel, svedčí o tom, akú vysokú hodnotu mesto prikladalo umelectkým hodnotám už vtedy. Stojíte pred symbolom slovenskej kultúry, ktorý prežil mnohé zmeny a storočia. Teraz vás pozývam, aby ste si ešte chvíľu obšli budovu, vnímali jej neobarokové detaily a predstavili si, ako v nej zneli prvé tóny hudby pred viac ako sto tridsiatimi rokmi. Ďakujeme, že ste s nami absolvovali túto krátku prehliadku. Prajeme vám príjemný deň v Bratislave a prípadne príležitosť navštíviť aj interiér tohto magníficentného divadla.