kostol r.k.sv.Mikuláša Kostol

Kostol svätého Mikuláša biskupa v Sazdiciach (okres Levice) je ranogotická jednoloďová stavba z približne roku 1330. Obsahuje stredovekú freskovú výzdobu a leží na ceste z Ostrihomu do Tekova.

Sazdice boli jedným z 21 stredovekých osídlení Hontianskej župy. Lokalita ležala na ceste z Ostrihomu do Tekova a banských miest stredného Slovenska. Prvá fáza výstavby lode a presbytéria prebehla okolo roku 1330, hoci Pamiatkový úrad SR datuje ranú gotiku objektu do druhej polovice 13. storočia. Prvá písomná zmienka o kostole pochádza z roku 1414. Kostol je zasvätený svätému Mikulášovi, patrónovi kupcov, cestujúcich a pútnikov.

V čase vzniku stavby sa v majetku obce vystriedalo viacero vlastníkov. Na prelome 13. a 14. storočia boli majiteľmi predstavitelia strednej šľachty, Iborovi synovia z Demandíc. Neskôr obec vlastníkali členovia kráľovského dvora: lekár kráľa Karola I. Róberta, Gekmin z Valónska (zaznamenaný v roku 1351), a lekárnik a finančník Ľudovíta I. Jakub Saracén z Padovy (vlastníctvo datované do roku 1352). V období poslednej stredovekej prestavby bol majiteľom podžupan Hontianskej stolice Pavol z Kolár.

Hlavná pozdĺžna os kostola je orientovaná od juhozápadu k severovýchodu. Obvodové murivo o hrúbke 83 cm je vybudované z lomového šedého tufu s použitím tehál a vápennopieskovej malty. Stavbu obieha murovaný sokel so šikmou rímsou z opracovaného kameňa. Loď s vonkajšími rozmermi 10 x 8–8,5 m má sedlovú strechu a presbytérium s rozmermi 5,5 x 6,5 m má polvalbovú strechu potiahnutú dreveným šindeľom.

Na sklonku 14. storočia nahradila pôvodnú nahrubo rozotieranú omietku hladená omietka s vápenným náterom a geometrickou výzdobou v podobe maľovaného nárožného kvádrovania s tmavočervenými pásikmi. Hlavný vstup v juhovýchodnej fasáde lode tvorí portál s lomeným oblúkom a profiláciou. Na ostení portálu boli zistené pigmenty modrého azuritu. Loď presvetľujú dve malé okná s lomenými oblúkami a jedno pravouhlé okno v štíte. Presbytérium má dve okná s lomenými oblúkami, pričom jedno má vrcholovú výzdobu s trojlístkovým motívom. Nárožia presbytéria podporujú oporné piliere s pultovými strieškami.

Na prelome 15. a 16. storočia bola k severozápadnej strane presbytéria pristavená pravouhlá sakristia s vonkajšími rozmermi 6,5 x 5,5 m. Okolo roku 1700 prebehli barokové úpravy, kedy bola klenba presbytéria pravdepodobne nahradená prestropením a pridali sa nové oltáre. V druhej polovici 19. storočia bola obnovená vnútorná výbava, vymenený krov a v lodi vybudovaná empora s vlastným vstupom a novými oknami. V 20. storočí bola na západnej strane dostavená predsieň.

Okolo 70. rokov 14. storočia vznikla vo vnútri fresková výzdoba. Interiér lode v stredovekej forme meral 8 x 6,5 m, pričom prah hlavného portálu bol v tej dobe o 140 cm vyšší ako úroveň pôvodnej maltovej dlážky.

Kostol získal status pamiatky v roku 1911. Od roku 1842 ho spravuje farnosť v Demandiciach. Posledný architektonický a reštaurátorský výskum sa ukončil v roku 2023.