kostol sv.Jána Krstiteľa Kostol

Kostol svätého Jána Krstiteľa v obci Rimavské Janovce v okrese Rimavská Sobota je románska sakrálna stavba postavená na prelome 12. a 13. storočia, evidovaná Pamiatkovým úradom SR pod číslom ÚZPF 1013. Stavba je zároveň zvyškom niekdajšieho benediktínskeho opátstva.

Obec Rimavské Janovce leží juhovýchodne od okresného mesta, bokom od hlavných ciest. Archeologické nálezy zo širšieho okolia potvrdzujú, že v dobe príchodu benediktínov bolo údolie Rimavy husto osídlené, preto sa predpokladá, že rádoví bratia prišli rozširovať cirkevnú organizáciu. Presný dátum založenia opátstva ani jeho zakladateľ nie sú známi, no existencia opátstva na začiatku 13. storočia je doložená písomnou zmienkou z roku 1221. Kláštor dal meno obci, ktorá bola podľa listiny z roku 1427 celá jeho majetkom. Zánik opátstva sa datuje do konca 16. storočia v dôsledku hospodárskej a politickej krízy, reformácie a požiaru, ktorý poškodil aj kostol a na severnej strane zanechal stopy dodnes.

Kostol patrí k jednoloďovým sakrálnym stavbám obohateným o oblúčikový vlys. Je vybudovaný z presne opracovaných tufových kvádrov s využitím tehál. Pôvodne nebol zvonka omietnutý a povrch muriva bol upravený škárovaním a vápenným náterom. Stavba sa vyznačuje doširoka roztiahnutým západným priečelím, polkruhovou východnou apsidou a malou otvorenou zvoničkou nad západným priečelím, ktorému do 17. storočia patrila dvojica veží. Usporiadanie interiéru odráža prítomnosť laikov a rádových bratov, pričom loď slúžila laikom a za triumfálnym oblúkom sa nachádzal oddelený chór pre mníchov s apsidou a hlavným oltárom. Vstupy boli oddelené – západný a južný portál slúžili laikom, zatiaľ čo severný portál lode a portál na severnej veži viedli do kláštorných budov. Interiérový doplnok tvorí drevený kazetový strop.

Po požiari a zániku kláštora koncom 16. storočia ostal kostol opustený až do roku 1751, kedy ho obnovili a stal sa farským kostolom. Pre nedostatok financií však objekt upadal, čo v roku 1857 vyvrcholilo prepadnutím strechy a stropu lode. Pred skazom ho zachránila aktivita archeológa, historika a miestneho farára Floriána Romera, ktorý zorganizoval celoštátnu zbierku, z ktorej sa financovala obnova v rokoch 1875 až 1876. Iniciátor obnovy získal za svoje zásluhy od banskobystrického biskupa čestný titul opáta z Rimavských Janovacích.

Kostol dodnes stojí osamotene na ohradenom pozemku a uchováva si pôvodnú hmotu spolu s viacerými detailmi, ktoré pripomínajú stredoveké dejiny benediktínskeho opátstva.