Kochovo sanatórium Nemocnica s areálom

Kochovo sanatórium je liečebný dom z rokov 1929 až 1930 v Bratislave-Starom Meste na Partizánskej ulici. Budova vznikla ako ženské sanatórium. Je zapísaná ako Národná kultúrna pamiatka a zaradená do zoznamu organizácie DOCOMOMO.

Objekt založil MUDr. Karol Koch. Návrh budovy vznikol v roku 1928 a realizácia prebehla v rokoch 1929 až 1930. Staviteľom bol Jozef Berný. Projekt vznikol v spolupráci architekta Dušana Jurkoviča s architektmi Jindřichom Mergancom a Otmarom Klimešom. Sanatórium bolo vybudované vo vilovej štvrti na Partizánskej ulici, ktorá bola pôvodne cestou vo vinohradníckom záhone Wolfern.

Budova je vyriešená v štýle funkcionalizmu a má tvar roztiahnutého V so skoseným rohom. Objekt je zasadený do svahu; severnou stranou smeruje k ulici a južnou do záhrady. Ide o symetrický dispozičný trojtrakt o štyroch poschodíach. Nosný systém tvorí železobetónový skelet s tehlovou výplňou. Exteriér je obložený červenohnedými keramickými obkladačkami z Jurkovičovej trnavskej tehelne s horizontálnym škárovaním. Fasády majú veľké okná a v strede priečelia sa nachádzajú pásové okná. Vstupné priestory sú obložené travertínom a mramorom.

Dispozícia bola navrhnutá s dôrazom na hygienu, svetlo a zdravie. Pôvodná kapacita bola 36 lôžok. Jedno- a dvojlôžkové izby pre pacientky boli v bočných krídlach na prvom a druhom poschodí; izby orientované na juh mali balkóny. Každá izba mala iný farebný tón a bola vybavená telefónom, rádiom a signálnymi zvončekmi. V strednej časti sa nachádza schodisko a na prvom poschodí je zasklenená kaplnka so šikmým zastrešením. Operačná sieň s pásovými oknami bola navrhnutá pre optimálne presvetlenie.

Súčasťou areálu je exotická záhrada, ktorú založil botanik Jozef Mišák. Je vybudovaná na terasách v svažitém teréne. Pôvodne v nej rástlo 120 druhov rastlín, vrátane 30 ihličnatých a 26 listnatých stálozelených cudzokrajných drevín. Súčasťou záhrady boli fontány, lavičky, bazén a plató na slnečné kúpele. V priestore sa nachádzali sochy, napríklad Milenci alebo Matka s dieťaťom. Celý areál eviduje Pamiatkový úrad SR pod číslom ÚZPF 748 a tvorí ho deväť objektov, vrátane nemocnice, záhrady, bazéna, troch fontán, oplotenia s bránami a dvoch váz.

Počas druhej svetovej vojny slúžilo sanatórium ako nemecká ženská klinika. Po skončení vojny bolo znárodnené. V roku 1938 sa v zariadení liečil Andrej Hlinka. Budova sa naďalej využívala ako pôrodnica a liečebňa pre ženy, kde dnes sídli Ženská nemocnica KOCH. Od roku 2008 stavba nevyhovuje hygienickým normám pre gynekologické zariadenia najmä kvôli veľkosti izieb. Od roku 2009 sa budova nachádza v rekonštrukcii, pričom sa zvažuje aj nová funkcia objektu a záchrana prvkov exotickej záhrady.