Bojnický hrad Hrad

Bojnický hrad, známy aj ako Bojnický zámok alebo jednoducho Bojnice, je romantický zámok nachádzajúci sa v Trenčianskom kraji na západnom okraji mesta Bojnice. Zamestnáva pozornosť svojou čiastočne ponechanou gotickou a renesančnou architektúrou, ktorá je viditeľná z väčšej časti Hornej Nitry. V roku 1970 bol tento historický objekt vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.

Historie Bojnického hrade sa datuje až do 12. storočia, keď existovalo na jeho mieste drevené hradisko. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z listiny zoborského opátstva z roku 1113. V 13. storočí bol hrad premenený na kamennú stavbu rodom Poznanovcov, ktorý sa v historických prameneach spomínal ako Hont-Poznanovci. Prvými známymi majitelia boli synovia veľmoža Kazimíra z tohto rodu.

V 14. a 15. storočí patril hrad rôznym vplyvným rodinám, vrátane Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý ho držal do roku 1321. Po jeho smrti sa hrad stal kráľovským majetkom a neskôr prešiel do rukou rodu Gilethovcov, Ladislava z Opole, Leustachovcov, pánov z Jelšavy a nakoniec Noffryovcov. Tieto posledné pridali k rozšíreniu hradu aj opevnenie.

V 16. storočí sa Bojnický hrad stal majetkom Jána Korvína, nemanželského syna Mateja Korvína. Podľa povestí kráľ Matej často navštevoval Bojnice a podpisoval dokumenty pod lipou pred vchodom do hradu s vetou „Sub nostris dilectis tillis bojniciensibus“.

Po smrti Jána Korvína získali Zápoľskovci hrad, ktorý držali až do roku 1526. V rokoch 1527–1644 patrili Turzovci, ktorí výrazne rozšírili hrad a nechali spevniť opevnenie, čím zmenili jeho charakter z gotického na renesančný. Po vymretí rodu Turzovcov sa Bojnický hrad stal kráľovským majetkom a v roku 1644 ho darovali rodine Pálfiovcov.

V druhej polovici 17. storočia Pálfiovci prestavili zámok do barokového štýlu, pri čom vznikla baroková kaplnka s jedinečnou štukovou klenbou a figurálnou freskou. V rokoch 1889–1910 uskutočnil Ján František Pálfi poslednú rozsiahlu prestavbu zámku v neogotickom štýle, čo prispelo k jeho súčasnému vzhľadu.

V 20. storočí sa Bojnický hrad stal majetkom firmy Baťa a po Benešových dekrétoch prešiel do rukou štátu. V roku 1950 vyhorel zámok, ale následne bol obnovený na náklady štátu a v roku 1970 bol opäť vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Dnes je Bojnický hrad súčasťou Slovenského národného múzea a prístupný verejnosti.

Architektúra zámku odzrkadľuje jeho dlhú históriu, ktorá sa prejavila v rôznorodosti stavebných štýlov – od gotiky cez renesanciu a barok po romantizmus a neogotiku. Zamestnáva pozornosť aj zámocký park s veľkou lipou pred vchodom, ktorá je najväčším stromom na Slovensku.

Bojnický hrad je dnes viac ako len historická pamiatka – je to miesto plné príbehov a zaujímavostí. Jeho rozmanitá architektúra, bohaté dejiny a krásne okolie robia ho ideálnym cielom pre každého, kto sa zaujíma o slovenskú kultúrnu dedičstvo. Návšteva tohto romantického zámku ponúka unikátne pohľady na minulosť a príležitosť prezkúmať jedinečný stavebný štýl, ktorý sa vyvinul v rôznych histórických obdobiach.