Hviezdoslavovo gymnázium Gymnázium a pam.tab.

Vítam vás v Kežmarku, v meste s bohatou históriou a hlbokými vzpominkami. Práve teraz stojíte pred budovou, ktorá je nielen strediskom vzdelávania, ale aj dôležitým svedkom zmien, ktoré prešli naším regiónom počas posledných storočí. Pred vami sa rozprestiera Hviezdoslavovo gymnázium, budova, ktorá svojou prítomnosťou dotvára charaktertohto časti mesta. Keď sa na ňu pozrete, možno vnímate len školskú budovu, no za jej múrmi sa skrýva fascinujúci príbeh národného sebavedomia, intelektuálneho rozkvetu a neustáleho vývoja.

Poďme sa teraz spoločne pozrieť na to, ako táto inštitúcia vznikala a aký bol jej historický kontext. Kežmarok bol vždy mestom otvoreným, miestom, kde sa stretávali rôzne kultúry a myšlienky. Práve z tohto duchu vyrastá aj história školy. Ak sa vrátime späť do obdobia medzibevojennej republiky, konkrétne do rokov 1927 a 1928, svedkovia vnímajú dôležitý zlom. V tomto čase boli otvorené paralelné československé triedy, v ktorých sa vyučovalo v slovenskom jazyku. Bol to kľúčový krok pre miestnych Slovákov, pretože vzdelávanie vo vlastnom jazyku predstavovalo nielen praktickú potrebu, ale aj symbolistickú víťazstvo a uznanie ich identity.

Tento proces postupne gradoval, až sme dorazili k roku 1936. Vtedy došlo k definitívnemu osamostatneniu slovenského gymnázia, ktoré dostalo oficiálny názov Štátne československé reálne gymnázium v Kežmarku. Predstavte si tú radosť a hrdosť učiteľov a žiakov, ktorí mohli konečne pôsobiť v rámci vlastnej, samostatnej školy. Bola to éra optimizmu a budovania nových štruktúr, ktoré mali slúžiť budúcim generáciám intelektuálov.

Nyní venujte pozornosť samotnej architektúre budovy. Keď si prezsnívate fasádu a celkovú kompozíciu objektu, všímajte si harmóniu a vyváženosť jeho tvarov. Budova, ktorú vidíte, vznikla v období od roku 1893 až do roku 1904. Jej autorom bol Martin Rázus, ktorý ju navrhol v štýle novoklasicizmu. Novoklasicizmus sa vyznačuje návratom k antikom, dôrazom na symetriu a čistotu liniek, čo malo vyvolať pocit stability, dôstojnosti a intelektuálnej autority. Práve preto pôsobí budova tak vznezeno. Pozrite sa na priečelie a vnímajte, ako architektúra reflektuje funkciu budovy – škola mala byť miestom poriadku, disciplíny, ale zároveň aj osvetlenia mysle.

Je zaujímavé, že Kežmarok mal v oblasti vzdelávania dlhú tradíciu. Kežmarské lýceum, ktoré predchádzalo súčasným štruktúram, malo výnimočný medzinárodný a vyznaniový charakter. Nebola to len miestna škola, ale skôr kozmopolitické centrum, kde štúdovali predstavitelia mnohých národností a vyznaní. Táto tradícia tolerancie a plurality sa v mnohom preniesla aj do neskôrších období fungovania gymnázia.

Ak sa pozrieme na neskôršie dejiny, uvidíme, že škola prešla mnohými transformáciami, ktoré odzrkadľovali politické a spoločenské zmeny v krajine. Po druhej svetovej vojne, konkrétne v rokoch 1953 a 1954, došlo k pretransformovaniu školy na Jedenásťročnú strednú školu. Následne, v rokoch 1961 a 1962, sa názov zmenil na Strednú všeobecnovzdelávacu školu, skratkou SVŠ. Tieto zmeny v názvoch možno považovať za suché administratívne údaje, no v skutočnosti znamenali zmenu pedagogických prístupov a prispôsobenie sa novým spoločenským pomierkam.

Zlomovým momentom bolo obdobie rokov 1969 a 1970. Vtedy boli otvorené prvé dve triedy štvorročného gymnázia, čo znamenalo návrat k klasickému gymnázialnemu modelu vzdelávania. A práve v roku 1969 sa stalo niečo, čo dodnes definuje identitu tejto školy. Inštitúcia získala čestný titul Gymnázium Pavla Országha Hviezdoslava.

Kto bol tento človek a prečo je jeho meno spojené s touto budovou? Pavol Országh Hviezdoslav je jedným z najvýznamnejších slovenských poetov, symbolom hlbokej citlivosti, lásky k prírode a národného uvedomenia. Udelenie tohto čestného titulu nebolo len formálnym gestom. Bolo to vyjadrenie úcty k literatúre, k slovenskému jazyku a k hodnotám, ktoré Hviezdoslav reprezentoval. Škola sa tak stala nielen miestom výučby matematiky či histórie, ale aj strážcom pamiatky na jedného z najväčších slovenských básnikov.

Pojďme teraz na jednu zaujímavosť, ktorá vám pomôže lepšie vnímať atmosféru tohto miesta. Predstavte si toto gymnázium ako most medzi minulosťou a súčasnosťou. Keď sa pozívate na budovu, vnímate v nej stopy novoklasicizmu z prelomu 19. a 20. storočia, ale zároveň v nej cítite dych moderného vzdelávania. Záhadou zostáva možno práve to, koľko tisícov príbehov, diskusيí a snov sa v týchto chodbách zrodilo. Každá generácia študentov pridala do tejto budovy svoju vlastnú vrstvu energie. Od prvých slovenských tried v roku 1927 až po dnešných žiakov – toto miesto je živým organizmom.

Všimnite si pamätnú tabuľu, ktorá zdobí budovu. Je to tiché pripomienanie všetkého, čo sme si práve rozobavovali. Je to symbol toho, že vedomosti a vzdelanie sú najvyššou hodnotou, ktorú si možno osvojiť. Kežmarok so svojimi pamiatkami nás učí, že história nie je niečo statické, čo ostalo v knihách, ale niečo, čo nás obklopuje v každom kameni a v každom názve ulice či školy.

Hviezdoslavovo gymnázium je teda viac než len budovou z červených ci-eľ a novoklasicistických detailov. Je to symbol vytrvalosti v hľadaní pravdy a vsebúdanosti. Je to miesto, kde sa stretla architektúra Martina Rázusa s básnickým duchom Pavla Országha Hviezdoslava a kde sa slovenský jazyk stal nástrojom vedy a kultúry.

Dúfam, že vám tento krátky výlet do histórie pomohol lepšie pochopiť významtoho miesta. Kežmarok má ešte mnoho ďalších tajomstiev, ktoré čakajú na objavenie. Pozývam vás, aby ste pokračovali v preskumávanítohto krásneho mesta, vnímali jeho architektúru a dopReilly sa do jeho fascinujúcich príbehov.

Ďakujem vám za pozornosť a prajem vám príjemnú ďalšiu prechádzku po ulicia Kežmarku. Nech vás inšpiruje duch tohto mesta a jeho bohaté kultúrne dedičstvo. Dovidenia.