kostol Nanebovzatia Panny Márie Kostol a zvonica

Zvonica v Podolínci – neskororenesančná stavba z roku 1659

Zvonica v Podolínci je neskororenesančná stavba z roku 1659, nachádzajúca sa v blízkosti Kostola Nanebovzatia Panny Márie. Patrí medzi renesančné zvonice na Spiši a odlišuje sa od ostatných svojou dispozičnou a vnútornou koncepciou. Jej výstavba pravdepodobne vznikla ako reakcia na poškodenie staršej, stredovekej zvonice, ktorá mohla trpieť vibráciami zvonov. Dnes slúži ako farská knižnica a je zapsaná v Ústrednom zozname pamiatok pod číslom ÚZPF 941/2.

Vznikla ako prestavba staršej zvonice v období po tridsaťročnej vojne, keď Podolínec, ležiaci v Spišskej župe, bol významným mestom s mestskými právami. Renesančné zvonice v regióne sú spojené s ekonomickým a kultúrnym rozvojem miest v 16. a 17. storočí, kedy sa ich funkcia zmenila z obrannej na reprezentatívnu a kultúrnu. Výstavbu zvonice v Podolínci realizovalo mesto, pričom náklady na prestavbu dosiahli 94 florénov. Staviteľ zvonice však nie je známy.

Architektonicky ide o štvorpodlažnú stavbu na štvorcovom pôdoryse s trojmi samostatnými vstupmi. Severný vstup vedie do polozapusteného suterénu, ktorý slúžil ako mestský sklad. Hlavný vstup na západnej strane bol riešený širokým kamenným portálom s nadstavbou svetlíka s mrežou, ktorý bol jediným zdrojom prirodzeného osvetlenia vyvýšeného prízemia. Na východnej strane vedie točitý schod k zvonovej stolici. V hrúbke severného muriva sa nachádza úzke schodisko vedúce k miestnosti strážnika, ktorá bola vybavená zamrežovaným oknom a odpadovou šachtou.

Vnútorné priestory sú zaklenuté valenými klenbami s dvojicou širokých luniet a odkladacími výklenkami po stranách. Tretie a štvrté podlažie je prepojené dreveným točitým schodiskom, na ktorom sa nachádza zvonová stolica. Zvonica má malé trifórium na západnej strane, bifória na južnej a severnej strane a len jedno okno na východnej strane, ktorým sa vyťahovali zvony. Zaujímavosťou sú polkruhové okná umiestnené nad trifóriom, bifóriami a oknom na východnej strane.

Exteriéru dominuje dvojitá atika so slepou arkatúrou, vykrojenými štítmi a hranolmi. Na atike sa opakujú štíhle stĺpiky ukončené trojuholníkmi a spájané štylizovanými volútami. Pod ňou sa nachádza slepá arkatúra, v ktorej sa našli fragmenty sgrafitovej výzdoby. Historická existence celkovej sgrafitovej výzdoby zostáva predmetom odborných diskusií, no v roku 1905 sa spomína, že bola zabielená vápnom. V roku 2011 bola obnovená sgrafitová výzdoba na nárožiach po celej výške zvonice.

Zvonová stolica je nová, oceľová so štyrmi zvonmi a elektrickým pohonom. Najväčší zvon bol odliaty v roku 1883 zvonolejárom Františkom Walserom v Budapešti. Vyznačuje sa bohatou výzdobou tvorenou ornamentálnymi pásmi, rastlinno-geometrickými motívmi a reliéfmi Panny Márie a ukrižovaného Krista. Súčasťou zvonového súboru je aj gotický zvon z roku 1392, ktorý pravdepodobne odlial Majster Konrád v Spišskej Novej Vsi. V hornej časti nesie latinský nápis O REX GLORIE VENI CUM PACE (Kráľ slávy príď v mieri). Ďalším je menší gotický zvon s vyobrazením troch Ondrejských krížov a umieračik odliaty Jánom Gedeonom v Prešove v roku 1930.

V priebehu storočí prešla zvonica niekoľkými rekonštrukciami. Naposledy v roku 2011, keď bola obnovená sgrafitová výzdoba a vymenená drevená šindeľová krytina. V roku 1963 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. V roku 2006 vydala Slovenská pošta poštovú známku s motívom zvonice v emisii Krásy našej vlasti – renesančné zvonice.

Dnes slúži zvonica ako farská knižnica a je prístupná pre verejnosť. Jej návšteva ponúka pohľad na prekrývanie renesančných a gotických prvkov v architektúre Spiša. Pre turistu je zaujímavá aj ako príklad premeny obrannej stavby na kultúrny symbol.