kostol sv.Egídia Kostol s areálom

Kostol svätého Egídia v okrese Poprad v Prešovskom kraji je rímskokatolícky kostol s areálom, ktorý pochádza z prvej polovice 13. storočia. Pôvodne gotická stavba bola neskôr barokovo upravená.

Poprad sa v historických záznamoch spomína prvý raz v roku 1256 a správa o jestvovaní fary pochádza z roku 1268. Vznik kostola súvisí s kultom svätého Egídia. Podľa legendy zachovanej v záznamoch z 19. storočia stála na tomto mieste pútnická kaplnka, ktorá bola pozostatkom kláštora zničeného počas tatárskeho vpádu. Stavba vznikla okolo roku 1245 ako jednoloďový kostol s rovným uzáverom presbytéria a pravdepodobnou vežou na západnej strane. Koncom 13. storočia vznikol v južnej stene lode portál, ktorého autorstvo sa pripisuje kamenárskej hute pôsobiacej na Spiši. Prvý písomný záznam o existencii stavby pochádza z roku 1326 v súvislosti s odpustkami udelenými pápežom Jánom XXII.

Kostol je dnes dvojloďová stavba s presbytériom a pristavenou južnou predsieňou. Na západnej strane sa nachádza štvorhranná veža s valenou klenbou v prízemí, tribúnovou komorou v prvom poschodí a drevenou ochodzou z roku 1696 pod zvonovitou helmicou. Najstaršie zachované časti z obdobia okolo roku 1288 tvoria spodné časti muriva veže, obvodové múry lodí a zaklenuté presbytérium. Dominantným prvkom takmer štvorcovej lode je mohutný desaťboký stĺp, ktorý nesie klenbu strechy s gotickým rebrovaním.

Interiér kostola pôsobí stroho a jeho vybavenie pochádza z barokovej prestavby konca 18. storočia. Zahŕňa neskorobarokový hlavný oltár s obrazom patróna a barokovú kazateľnica. Zaujímavým prvkom je renesančná krstiteľnica z červeného mramoru z roku 1646. Najstaršie fresky z 15. storočia pokrývajú takmer všetky steny a zobrazujú rôzne biblické scenáre, životy svätcov vrátane svätého Egídia, Valentína a Juraja, ako aj postavy kráľov a starozákonných prorokov. Na triumfálnom oblúku sa nachádza historicky najstaršie vyobrazenie Vysokých Tatier.

V druhej polovici 14. storočia bola hlavná loď zaklenutá a pristavená kaplnka svätého Valentína. Hoci bol kostol pôvodne pre rímskokatolícku cirkev, v rokoch 1575 až 1671 slúžil evanjelikom. V roku 1663 bola veža vystavaná nanovo a k lodi pridaná južná predsieň. Požiar z roku 1708 zničil drevenú faru a archív a poškodil kaplnku svätého Valentína. Koncom 18. storočia prebehla baroková prestavba, pri ktorej boli gotické okná nahradené barokovými.

Areál eviduje Pamiatkový úrad SR a pozostáva z piatich objektov: kostola, murovanej a drevenej oplotenia z druhej polovice 17. storočia, renesančnej zvonice z roku 1663, príkostolného cintorína z polovice 13. storočia a sadovníckej úpravy z tretej štvrtiny 19. storočia.

V 20. storočí postupne chátrala stavba, čo viedlo k jej uzatvoreniu v roku 1942 z bezpečnostných dôvodov. Po archeologickom a historicko-architektonickom prieskume prebehli reštauračné práce v troch etapách, ukončené v roku 1998. Rekonštrukcia kostola získala vzhľad z konca 19. storočia a bol opätovne sprístupnený veriacim a návštevníkom.

Kostol svätého Egídia je dôležitým dokumentom dejín Popradu a Spišskej gotiky, ktorý umožňuje zoznámiť sa s freskovou výzdobou a architektonickým vývojom mesta.