kostol sv.Michala Kostol

Vítame vás v obci Kurima, v srdci Prešovského kraja, kde sa pred vami práve teraz vznáša tichá svedky minulosti. Stojíte pred kostolom svätého Michala, ktorý miestni poznajú skôr ako kaplnku. Keď sa na ňu pozrete, možno vás naprvý zaujme jej skromnosť, no práve v tejto striebe sa skrýva fascinujúci príbeh o rodinnom synovstve, zániku a opätovnom vzkresení. Vnímajte atmosféru tohto miesta a dovolte si na chvíľu zastaviť v dnešnom rýchlom svete, aby ste pocítili ducha barokovej éry.

Poďme sa teraz pozrieť na to, ako táto stavba vznikla a aký bol jej pôvodný význam. Píšme si rok 1703, obdobie, kedy barokové formy začali ovládať krajinu. Práve v tomto roku bola vybudovaná táto kaplnka. Nebola však určená ako hlavný kostol pre celú obec, ale mala oveľa osobnejší a intímnejší charakter. Slúžila totiž ako rodinná krypta pre rodinu Szirmayovcov. Predstavte si teda, že toto miesto nebolo primárne určené pre hromadné bohoslužby, ale pre tichú modlitbu za zosnulých a pre uctenie pamätí členov jednej šľachtickej rodiny. Je to miesto pokoja, ktoré malo za úlohu spájať svet živých s večnosťou.

Nyní venujte pozornosť samotnej architektúre a tomu, čo vidíte priamo pred sebou. Ak si stavbu pozrete z nadácie alebo z nadácie, všimnete si niečo veľmi špecifické. Táto budovnica nemá klasický obdĺžnikový tvar, ktorý poznáme z mnohých miestnych kaplniek. Má totiž rotundový pôdorys, čo znamená, že jej základňa je okrúhla. Tento tvar dodáva stavbe harmonický a uzavretý charakter, typický pre určité druhy sakrálnych budovnice z tohto obdobia.

Keď sa však približíte k stenám a začnete si všímať detaily, narazíte na jednu z najzaujímavších vlastností tejto stavby. Pozrite sa pozorné na portál, teda vchod do budovy. Všimnite si, že tento kamenný lomený portál vyzerá odlišne od zvyšku barokovej stavby. A máte pravdu, pretože nie je barokový, ale gotický. Ide o prvok, ktorý sem nepatril od začiatku. Tento gotický portál bol do stien kaplnky zamurovaný sekundárne. Pochádza z miestneho kostola a jeho prítomnosť tu je fascinujúcim príkladom toho, ako sa v minulosti využívali staršie stavebné prvky v novších budovniciach. Je to aký sorts architektúra v architektúre, kde gotika stretáva baroko v jednom bode.

História tejto stavby však nebola len príbehom výstavby a krásy. Ak sa pozrieme hlbšie do času, zistíme, že kaplnka prešla obdobím hlbokého úpadku. Medzi rokmi 1839 a 1861 bola stavba v ruinách. Predstavte si si tento pohľad pred takmer dvesto rokmi – rozpadnuté steny, zarastajúce okolie a ticho, ktoré nahradilo modlitby. Bolo by ľahké predpokladať, že tento rodinný hrobovisko zanikne navždy, no stalo sa inak. V roku 1861 prišla prvá veľká renovácia, ktorá stavbu zachránila pred úplným zánikom. Následne nasledovali ďalšie opravy v roku 1894 a v roku 1907. Aj v prvej polovici dvadsiateho storočia sa o stavbu starali, pričom vtedy došlo k jej oprave a definitívnemu zastrešeniu, čo jej umožnilo prežiť až do dnes.

Ak sa teraz敢te pozrieť do vnútra, uvidíte priestor, ktorý je hoci skromný, no stále nesie stopy svojej duchovnej funkcie. V interiéri sa nachádza neúplný oltár, ktorý svedčí o čase a opätovnom obnovovaní. Najvýraznejším prvkom je však obraz Nanebovzatia Panny Márie, ktorý pochádza z druhej polovicy osemnásteho storočia. Tento obraz dopĺňa celkový dojem z miesta a pripomína nám, že aj v tieni rodinného hroboviska hľadali ľudia nádej v nebeskej ochrane.

Je fascinujúce pomyslieť na to, koľko vrstiev histórie v sebe táto malá budovnica nesie. Od barokového zakladania v roku 1703, cez tragické obdobie ruín, až po opätovné vzkresenie v devätnástom a dvadsiatom storočí. A k tomu ten tajný detail – gotický portál, ktorý sem priniesli z iného kostola, aby tak zachránili kúsok staršieho umeleckého diela. Je to miesto, kde sa čas zastavil a kde každý kameň rozpráva o pomníkoch, ktoré sme si postavili, aby sme neboli zabudnutí.

Pomaly sa lúčime s týmto tichým kútom v Kurime. Dúfame, že vás tento krátky výlet do minulosti zaujal a že ste si dokázali predstaviť, ako táto rotundová kaplnka prežila storočia zmien. Teraz vás pozývame, aby ste si ešte chvíľu vychutnali pokoj tohto miesta, obšli stavbu dokola a možno v tichosti premýšľali nad tým, aké príbehy by nám rozprávali steny, keby vedeli hovoriť. Ďakujeme vám za vašu pozornosť a prajeme vám príjemné pokračovanie vo vašej ceste po krásnom Prešovskom kraji.