Fakulta architektúry STU Škola vysoká

Vítejte v srdci Bratislavy, v meste, kde sa história stretáva s modernou na každom kroku. Práve teraz stojíte pred budovou, ktorá nie je len obyčajným administratívnym centrom, ale domovom kreativity, technického precíznosti a vizionárstva. Pred vami sa rozprestiera budova Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Keď sa na ňu pozrete, možno vnímate predovšetkým funkčnosť a čistotu línií, ktoré charakterizujú miesto, kde sa formujú budúce tváre našich miest a krajiny. Je to priestor, ktorý dýcha vzdelávaním a ambíciami mnohých generácií architektov.

Poďme sa teraz spoločne ponoriť do príbehu tohto miesta, pretože cesta k dnešnej podobe fakulty bola dlhá a plná zmien. Všetko sa začalo krátko po druhej svetovej vojne, konkrétne v roku 1946. V tej dobovej atmosfére obnovy a nového začiatku vzniklo oddelenie architektúry v rámci Oboru inžinierskeho staviteľstva. Nebol to náhodný proces, ale výsledok vízie dvoch významných osobností, ktorými boli Emil Belluš a Eugen Kramár. Práve títo dvaja muži položili základné kamene k tomu, aby sa architektúra v Bratislave vyučovala na profesionálnej a vysokej úrovni. Ich cieľom bolo vytvoriť prostredienstvo, ktoré by spájalo technické znalosti s umeleckým vyjadrením.

Čas však plynul rýchlo a potreba samostatnosti narastala. Už v roku 1950 vznikol samostatný Obor architektúry a pozemného staviteľstva, čo svedčí o tom, aký veľký význam táto disciplína nadobudala pre rozvoj krajiny. O rok neskôr, v roku 1951, došlo k ďalšiemu významnému kroku. Inštitúcia sa premenovala na Fakultu architektúry a pozemného staviteľstva a získala svoje sídlo v pavilóne teoretických ústavov na Námestí slobody. Práve v tomto momente sa fakulta definitívne ukotvila v priestore, ktorý dnes vidíte pred sebou.

Nyní venujte pozornosť samotnej budove, v ktorej sa nachádzate. Hlavný objekt, teda spomínaný Pavilón teoretických ústavov, pochádza z obdobia rokov 1947 až 1950. Ak si prezsledujete jeho celkovú kompozíciu, všimnete si, že budova je klasifikovaná ako tradičná moderna. To znamená, že v sebe spája princípy modernizmu, ale zároveň rešpektuje určité tradičné hodnoty priestorového usporiadania. Je to architektúra, ktorá sa nesnaží o zbytočnú okrasnosť, ale hľadá krásu v pravde materiálu a funkcii. Práve kvôli tejto architektonickej hodnote je budova dnes evidovaná v Pamiatkovom fondú Slovenskej republiky, čo znamená, že je chránená ako významná súčasť nášho kultúrneho a stavebného dedičstva.

Keď sa pozívate na fasádu a celkový ráz budovy, skúste si predstaviť, ako v týchto chodbách kráčali prví študenti a vyučovatelia. Je fascinujúce pomyslieť na to, že štúdium bolo v svojich začiatkoch modelované podľa vtedajších najlepších vzorov, aby odrazilo potreby doby a zároveň pripravilo odborníkov schopných stavať moderné mesto. Spomenutý Emil Belluš a Eugen Kramár neboli len zakladateľmi, ale symbolmi prístupu k architektúre, kde sa precízne výpočty spájajú s estetickým pocitom.

História tejto školy však nebola len priamou čiarou. V roku 1960 prišla doba reorganizácií. Vtedy došlo k zlúčeniu Fakulty architektúry a pozemného staviteľstva s Fakultou inžinierskeho staviteľstva, čím vznikla Stavebná fakulta. Bola to éra veľkých projektov a systémového prístupu k výstavbe. Avšak špecifickosť architektúry ako umeleckého remesla vyžadovala opäť samostatnosť. Preto v roku 1976 bola fakulta zriadená v podobe, ktorú poznáme z najnovšieho storočia – ako samostatná jednotka, ktorá mohla plne rozvinúť svoj vlastný charakter a pedagogický prístup.

Najnovšia kapitola v dejoch tejto inštitúcie sa dopísala pred veľmi krátkym časom. V roku 2020 došlo k oficiálnemu premenovaniu na Fakultu architektúry a dizajnu STU. Tento názvový posun nie je len formálnou zmenou, ale odrazom súčasného sveta. Architektúra už dnes nemôže existovať izolovane od dizajnu; oba tieto svety sa prelínajú, hľadajú nové materiály, udržateľnosť a nové spôsoby, ako človek komunikuje s priestorom.

Možno vás teraz zaujme jedna zaujímavosť, ktorá spája túto budovu s jej funkciou. Pavilón teoretických ústavov nie je len administratívnym miestom, ale v podstate živým laboratórium. Predstavte si, že v budove, ktorá je sama osebe pamiatkou tradičnej moderny, sa každý deň učí nová generácia ľudí, ako navrhovať budovy budúcnosti. Je to fascinujúci kontrast – študenti sa vnímajú do detailov architektúry minulého storočia, aby z nich čerpali inšpiráciu pre projekty, ktoré ešte ani neexistujú. Budova tak slúži ako neustály učebník v prirodzenej veľkosti.

Všimnite si atmosféru tohto miesta. Je tu cítiť pokoj, ktorý je potrebný pre sústredenie a tvorbu, ale zároveň aj dynamika mesta, ktoré ich obklopuje. Práve toto napätie medzi tichom ateliéru a hlukom ulice je tým, čo definuje prácu architekta – vytvárať oázy funkčnosti a krásy vprostredni chaosu mestského života.

Keď sa teraz rozhliadnete okolo seba, vnímajte túto budovu nielen ako súbor stien a okien, ale ako svedka zmien, ktorými si Slovensko prešlo od roku 1946 až po súčasnosť. Od prvých krokov Emila Belluša a Eugena Kramára, cez obdobie Stavebnej fakulty, až po dnešný moderný dizajn. Každý detail tejto stavby rozpráva príbeh o tom, ako sa menili naše potreby, naše estetické predstavy a náš pohľad na to, čo znamená bývať a pracovať v meste.

Dúfam, že vám tento krátky výlet do dejov Fakulty architektúry a dizajnu pomohol lepšie pochopiť význam tohto miesta. Budova pred vami je dôkazom toho, že architektúra nie je len o stavebných materiáloch, ale o ľuďoch, ich víziách a odvaha vytvárať niečo nové.

Pozývam vás teraz k ďalšiemu prezkúmaniu okolí Starého Mesta. Nechajte sa viesť zvedavosťou a všímajte si, ako sa v uliciach Bratislavy miešajú rôzne epochy a štýly, ktoré možno navrhývali práve tí ľudia, ktorí v tejto budove študovali alebo učili. Ďakujem vám za vašu pozornosť a prajem vám príjemnú pokračovacia v objavovaní krás našej hlavnej mesta. Dovidenia.