Schaubmarov mlyn Mlyn vodný s areálom

Schaubmarov mlyn v Pezinku v Bratislavskom kraji je historická vidiecka usadlosť s barokovým vodným mlynom z roku 1767. Ide o najväčší potočný mlyn v Európe, ktorý dnes slúži ako galéria súčasného umenia Slovenskej národnej galérie.

Mlyn na potoku Cajloch postavili Pálffyovci z Pezinského zámku. V rozľahlom pezinskom chotári v tom čase fungovalo 15 mlynov, z ktorých tento bol najväčší. Na južnom štíte mlynskej budovy sa v omietke nachádza nápis IN ANNO DOMINI 17 67 AEDIFICATUM, ktorý potvrdzuje rok jeho vybudovania.

Areál mlyna je pamiatkovo chránený a pozostáva zo siedmi objektov. Hlavná budova vodného mlyna a technologické zariadenie s vodným náhonom pochádzajú z roku 1767. Ďalšie stavby v areáli tvoria murovaná stodola a chlievy z polovice 19. storočia, sýpka a udiareň zo začiatku 20. storočia. Usadlosť dopĺňal ovocný sad a hospodárske budovy, medzi ktoré patrili voziarne, maštale, sečkáreň a včelín.

Po období viacerých správcov mlyn v roku 1857 kúpil Wilhelm Schaubmar (1829–1898) od vdovy Reichardovej. Rodina Schaubmarovcov prišla na Cajlu z Bavorska. Majiteľom bol následne syn Gustáv (1867–1942), ktorý sa okolo roku 1880 vyučil za zámočníka vo Viedni. Mlyn zdedil najstarší syn Gustáv, ktorý prevzal aj remeselné zručnosti otca, zatiaľ čo Ľudovít sa venoval poľnohospodárstvu. Najmladší syn Karol odišiel po druhej svetovej vojne do Nemecka. V mlyne sa mlela múka až do konca druhej svetovej vojny, neskôr sa tu šrotovali kŕmne zmesi pre zvieratá.

Objekt reprezentuje regionálnu formu malokarpatských vodných mlynov s kolesom na horný náhon. Mlynica tvorí poschodie a je rozdelená na tri podlažia vrátane suterénu a povalového priestoru. V interiéri sa zachovalo mlynské lešenie, ozubené koleso v suteréne, múčna truhla, krupičník, vyradené mlynské kamene, škopíky, mýtne mierky a riečice. Súčasťou expozície je kováčska vyhňa s fukárom a výrobky zo stolárskej dielne. Všetky dielne a stroje boli napájané cez vodné koleso pomocou hriadeľovo-transmisionálneho prepojenia, ktoré je zachované dodnes.

Od 70. rokov 20. storočia je mlyn v správe Slovenskej národnej galérie. V 90. rokoch opravil mlynársku technológiu Vincent Hakszer a napojil ju na elektrický pohon, ktorý slúži pri prezentácii technického vybavenia. Pre verejnosť bol mlyn otvorený v roku 1997. Okrem mlynárskej expozície tu funguje Galéria inštitútnego umenia, ktorá od roku 2017 prezentuje originálne zbierky SNG a súčasné umenie a dizajn.

V súčasnosti sa v areáli konajú komentované prehliadky, prednášky, debaty a podujatia Naš trh. Pre deti sú k dispozícii výtvarné, keramické a technologické dielne, letné tábory a školské programy založené na metodikách galerijnej pedagogiky SNG. Pôvodný mlynský ostrov v mestskej časti Cajla už nie je zaplavený vodou, v areáli sadu zostalo len suché koryto.

Schaubmarov mlyn predstavuje zachovalý príklad mlynárskej technológie a vidieckej architektúry.