kostol sv.Alžbety,Modrý kost. Kostol s areálom

Kostol sv. Alžbety, známy aj ako Modrý kostolík, je secesná sakrálna stavba v bratislavskom Starom Meste. Nachádza sa na okraji centra mesta na Bezručovej ulici. Kostolík bol postavený v rokoch 1909 až 1913 podľa projektu budapeštianskeho architekta Ödöna Lechnera.

Kostolík bol postavený podľa projektu budapeštianskeho architekta Ödöna Lechnera. Základný kameň položil 23. augusta 1909 zástupca ostrihomského arcibiskupa Klaudia Františka Vaszaryho Dr. Šimon Való. Je to kostolík modrej farby v neprehliadnuteľnom secesnom štýle. Charakteristický je svojou modrou omietkou a modro glazovanou strešnou krytinou. V dekorácii povrchov sa uplatňuje vrstvenie farebne odlíšených omietok a členenie do polí mäkko rámovaných pásmi. Na hlavnej fasáde je talianska mozaika sv. Alžbety a aj na hlavnom oltárnom obraze (olej na plátne) dominuje mozaika so sv. Alžbetou držiacou v náručí ruže.

Kostolík sv. Alžbety je jednoloďová stavba s pristavanou valcovitou vežou. Kostolík je pomerne malý, ale architekt na ňom majstrovsky udržal jednotu v ornamentálnom tvarovaní. Pôvodne architekt plánoval kupolu, ale nakoniec použil pásovú klenbu oválneho profilu, ktorý zakryl strmou valbovou strechou, pokrytou krásnou modrou glazovanou škridlou. Konštrukčnou zaujímavosťou sú klenby, ktoré sú zo železobetónu. Realizovala ich jedna známa bratislavská firma. Stavbu viedol bratislavský staviteľ Anton Durvay. Dňa 26. júna 1910 bol slávnostne vztýčený kostolný kríž a 14. mája 1911 boli inštalované zvony, ktoré postavil biskup Dr. Medard Kohl.

V interiéri kostola sa nachádza šesť nástenných malieb. Na víťazný oblúk Baránka Božieho, do lode obrazy svätých Arpádovcov. Obrazy boli namaľované budapeštianskymi maliarmi Bezsédom a Zsillem.

Pri ľavom múre kostolnej lode stojí bočný oltár zasvätený španielskej vizionárke svätej Terézii. Zdobí ho polychrómovaný reliéf sediacej Madony s kľačiacou svätou Teréziou (dielo bratislavského sochára Alojza Rigeleho). V čase vzniku oltára mu však dominoval nádherný mramorový reliéf modliacej sa manželky cisára Františka Jozefa I. Alžbety Bavorskej (rovnako dielo Alojza Rigeleho). V čase silnejúcich protimaďarských nálad po rozpade Rakúsko-Uhorska však reliéfnu dosku z múra odstránili. Aby sa predišlo jej zničeniu, premiestnili ju najprv do Grasalkovičovho paláca a neskôr na faru, kde je dodnes.

V ľavom zadnom rohu je nika so sochou sv. Antona Paduánskeho. Pri vchode na chór je drobný mramorový reliéf mladého Petra Szapáryho. Nika je pendantom valcovitej kazateľnice situovanej v protiľahlom rohu lode.

Svojím výzorom na hmotu kostola nadväzuje kubistická budova fary postavená v hĺbke záhrady. Je podobne zdobená vystupujúcim organickým lemovaním. Hoci je kostol tvarovaný najvoľnejšie, aj tak je racionálna kostra jeho kompozície celkom zreteľná.

Kostol sv. Alžbety je evidovaný pod číslom ÚZPF 256 a tvorí ho 4 objekty: záhrada, oplotenie s bránami, kostol a fara.

V súčasnosti je kostol sv. Alžbety otvorený pre verejnosť a stojí za návštevu.