filiálny kostol sv.Trojice Kostol s areálom

Filiálny kostol sväté Trojice v Mníchovej Lehote, nachádzajúci sa v Trenčianskom kraji, je stredoveký gotický rímskokatolícky kostol z 2. polovice 14. storočia. Jednoloďový s polygonálnym presbytériom a severnou sakristiou, chránený ako národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky.

Kostol bol postavený v priebehu 2. polovice 14. storočia, pravdepodobne pod správou nitrianskych biskupov, keďže obec Mníchova Lehota v tom čase patrila práve pod ich jurisdikciu. V stredoveku existovala v obci aj samostatná fara, ktorá pravdepodobne zanikla v 16. storočí po tureckom pustošení.

Počas svojej histórie prechádzal kostol niekoľkými úpravami. V 16. alebo 17. storočí bol areál obohnaný kamenným hradným múrom. Počas reformácie v 17. storočí patril kostol podľa zásady „koho panstvo, toho náboženstvo“ na istý čas evanjelikom. Z historických záznamov vyplýva, že počas povstania Štefana Bočkaia (v roku 1611) chrám vyrabovali hajdúsi a ukradli cenné klenoty.

Začiatkom druhej polovice 18. storočia bol kostol do značnej miery schátraný. Už v roku 1713 pribudol nový tabuľový strop, ktorý nechala zhotoviť Terézia Mottesiczká. Počas barokovej obnovy dostala loď kostola nový strop a pravdepodobne sa rozšírili okenné otvory.

V 20. storočí bola architektúra obohatená o niekoľko prístavieb. V roku 1939 bola postavená južná predsieň a v roku 1996 vznikla predsieň pred západným vstupom. Počas opravy v rokoch 1958 až 1959 dostal kostol nový krov, novú strešnú krytinu a pôvodne úzke okienko na západnej fasáde bolo nahradené oknom kruhového tvaru. V roku 1975 prebehla väčšia oprava interiéru, realizovala ju firma Dekora Trenčín. V roku 2014 bol v kostole zrealizovaný historicko-architektonický výskum, ktorý pomohol upresniť jeho stavebný vývoj. Po ňom nasledovala obnova pamiatky.

Architektonicky je kostol jednoloďová stavba s predstavanou západnou a južnou predsieňou. Za jej západným štítom sa nachádza drevenná hranolová zvonica. Presbytérium je vyčlenené od lode architektonicky aj pôdorysne pravouhlým ústupom, ktorého tvar tvoria tri oporné piliere so šikmým ukončením. Svätyňu presvetlujú 3 vysoké okna kamenné gotické okna s kružbou v tvare mníšky, zatiaľ čo loď je presvetlená mladšími oknami s polkruhovým záklenkom. Na západnej fasáde nad novodobou predsieňou sa nachádza kruhové okno bez kružby.

Interiér kostola je bohatý na gotické detaily. Presbytérium je zaklenuté dvoma poľami kamennej rebrovej klenby, zloženou z jedného poľa krížovej klenby a polygonálneho záverového poľa s lúčovitou (paprskovitou) klenbou. Klinovo vyžľabené rebrá dosadajú na stenu bez konzol ostrohovitým podseknutím a pretínajú sa v dvoch okrúhlych hladkých svorníkoch. Sakristia má kamennú valenú klenbu, zatiaľ čo loď je plochostropá. Loď a svätyňu oddeľuje lomený víťazný oblúk. Z presbytéria vedie do sakristie gotický kamenný portál v tvare lomeného oblúka so skosením a nosíkom. V severnej stene svätyne sa nachádza kamenné pastofórium s trojuholníkovým ukončením a motívom mníšky, zatiaľ čo v južnej stene je kamenná sedília ukončená segmentovým oblúkom. V severnej stene sakristie sa zachovalo kamenné lavabo s nezdobenou nádobou na vodu a s odtokovým kanálikom vyvedeným na fasádu. Vo východnom okne sakristie je originálna gotická kovaná mreža.

Pôvodný mobiliár z raných storočí kostola neexistuje. V súčasnosti je na hlavnom oltári Najsvätejšej Trojice z roku 1969 umiestnený reliéf Boha Otca držiaceho kríž s Ukrižovaným a holubicou. Bočné oltáre Nepoškvrneného počatia Panny Márie a Božského Srdca Ježišovho pochádzajú z konca 19. storočia a zdobia ich stĺpy s akantovými hlavicami. Samotné obrazy na bočných oltároch pochádzajú z roku 1947, respektíve 1949, a sú dielom akademického maliara J. Bránskeho a profesora J. Popeliša.

Vo veži sú v súčasnosti umiestnené dva zvony: menší zvon je zasvätený sv. Vendelínovi a pochádza z roku 1840, väčší zvon je zasvätený Najsvätejšej Trojici bol odliaty firmou Oktáva Wintera v Broumove v roku 1926. Pôvodný stredoveký veľký zvon z kostola bol strhnutý a zrekvirovaný počas 1. svetovej vojny pre potreby výroby zbraní pre rakúsko-uhorskú armádu. Zvonenie v kostole fungovalo ručne až do roku 1987, odkedy je plne elektrifikované.

V obci sa v ústnom podaní stáročia traduje zaujímavá povesť o mieste výstavby. Pôvodne mal chrám stáť na vŕšku Kostelec, kde bol kedysi hospic, v ktorom žili mnísi. Rozhodli sa postaviť kostol, ale ťažné zvieratá (voly a kone) s naloženým kameňom zakaždým samovoľne zabočili na miesto v dedine, kde stojí kostol dnes. Hoci furmani zvieratá donútili dopraviť náklad na Kostelec, čo cez deň majstri murári postavili, to na druhý deň ráno našli zbúrané a z kopy kameňa každú noc ubúdalo. Keď sa rozhodli v noci strážiť, uvideli malé dieťa, ako obchádza kopu. Po tom čo naň skríkli, dieťa utieklo a zastavilo sa presne na terajšom mieste kostola v obci. Predkovia to vzali jako znamenie, zmenili plány a svätyňu postavili tam. Obyvatelia okolitých dedín od tých čias obyvateľov z Lehoty nazývali prezývkou „kostelski“.

Areál eviduje Pamiatkový úrad SR pod číslom ÚZPF 1252 a tvorí ho 3 objekty: 1252/1 — Kostol (r.k.sv.Trojice, gotika, 2.pol.14.st.), 1252/2 — Múr ohradný (kameň, renesancia, 16.-17.st.?), a 1252/3 — Cintorín príkostolný (neskúmaný, 14.st.).

Dnes je kostol Najsvätejšej Trojice v Mníchovej Lehote aktívne používaný ako miesto náboženských služieb a kultúrnych akcií. Jeho historické a architektonické hodnoty svedčia o bohatom dedičstve, ktoré je dôležité chrániť pre budúce generácie.