železničná stanica Kežmarok Stanica železničná

Železničná stanica Kežmarok funguje v podtatranskom meste na Spiši od roku 1889. Nová výpravná budova pochádza z rokov 1914 až 1916. Areál je od roku 1981 národnou kultúrnou pamiatkou pod číslom ÚZPF 2740 a tvoria ho štyri objekty: výpravná budova, oplotenie, murovaná ohradná konštrukcia s kovom a sadovnícka úprava verejného priestoru.

Podľa pôvodného plánu mala trať Košicko-bohumínskej železnice viesť priamo cez Kežmarok. Predstavitelia mesta s tým nesúhlasili, preto hlavnú trať vybudovali cez neďalekú Veľkú. Kežmarok napojili miestnou železnicou z Veľkej cez Studený Potok, respektíve Veľkú Lomnicu. Do prevádzky ju slávnostne odovzdali 18. decembra 1889 s výhľadom na neskoršie prepojenie s Haličom. Na trati spočiatku premávali dva zmiešané vlaky za deň, po prvom polroku sa ich počet zvýšil na päť. Stará výpravná budova stála necelých päťsto metrov juhozápadne od novej. Po postavení nového objektu slúžila ako nákladná stanica a patrili k nej štyri sklady tovaru a rušňové depá.

Novú výpravnú budovu postavili v rokoch 1914 až 1916 v secesnom štýle. Staničná budova palácového typu stojí na Michalskom vrchu. Jej symetrickú kompozíciu tvoria ústredná vyvýšená vstupná hala prepojená prízemnými krídlami s krajnými poschodovými časťami. Na fasádach sa uplatňujú secesne pretavené barokové a luisézne motívy. Úprava Michalského vrchu si vyžiadala pol milióna korún, samotná výstavba budovy stála približne 160 000 korún a celkové náklady na stanicu presiahli 300 000 korún. Budovu odovzdali do prevádzky 11. februára 1916. Autormi architektonického návrhu boli budapeštiansky architekt József Pfinn a István Schöndorfer. József Pfinn pôsobil vo funkcii hlavného inžiniera a námestníka riaditeľa Košicko-bohumínskej železnice.

Cez polkruhové dvere a predsieň sa cestujúci dostávajú do vyvýšeného pokladničného halového vestibulu presvetleného farebnými vitrážovými oknami, kde fungovala aj úschovňa batožín. Vľavo sa nachádza vchod do bývalej čakárne tretej triedy, vpravo do čakární prvej a druhej triedy a reštaurácie. V ľavom krídle budovy je dopravná kancelária, v poschodových častiach sú obytné priestory a zo strany koľajiska sa o budovu opiera drevený prístrešok nástupiska. Súčasťou pamiatkového areálu je priľahlý park z roku 1922 s tehlovým oplotením podľa návrhu Stefana Czennera. Výtvarnosť oplotenia vychádza z vlnitých, pravidelne sa opakujúcich motívov barokových štítov výpravnej budovy.

Rekonstrukcia stanice prebehla od septembra do 25. októbra 2013. Počas prác predĺžili pôvodné nástupiská a druhé nástupisko upravili na obojstranné nastupovanie. Celkový rozpočet presiahol 133 000 eur. Stanica je vybavená systémom iKVC na predaj vnútroštátnych a medzinárodných lístkov. Prechádza ňou neelektrifikovaná železničná trať číslo 185 Poprad – Kežmarok – Stará Ľubovňa – Plaveč.